Sociológia ako teória pokroku a univerzálna veda

Sociológia ako teória pokroku a univerzálna veda
Auguste Comte (1798 – 1857)
Pôvodne označoval pozitívnu vedu o spoločnosti ako sociálna fyzika, až neskôr ako sociológia pod vplyvom nevyhnutnosti konštituovať špecifickú disciplínu, ktorá musí byť disciplínou teoretickou, a ktorá by sa venovala pozitívnamu skúmaniu základných zákonov spoločenských javov.
Odmietal možnosť poznania jednotlivých izolovaných faktov, trval na skúmaní ich vzájomných vzťahov a požadoval, aby sa bralo do úvahy ich fungovanie v rámci väčších celkov, ktorých sú súčasťou. Pri skúmaní činnosti jednotlivých orgánov je potrebné rešpektovať stavbu a vlastnosti celého organizmu. Každý jav spoločenského života súvisí s takými celkami ako je epocha, civilizácia a ľudstvo. Hlavným postulátom je celostný prístup. Predpokladal, že celok (organizmus, spoločnosť) je dostupnejší bezprostrednému skúmaniu než javy, ktoré v rámci tohoto celku pôsobia.
Sociológiu staval do protikladu k teoretickým a metafyzickým špekuláciám o spoločnosti a človeku. Je to podľa neho jediná veda, ktorá skúma ako sa utvára ľudský rozum a psychika pod vplyvom spoločenského života. Indivíduum je abstrakciou, až spoločnosť je realitou, podriadenou prírodným zákonom. Sústreďoval sa na prírodný zákonitý charakter spoločenských javov. Poukazoval na vzťah medzi politickým režimom a úrovňou rozvoja civilizácie, ktorú považoval za duchovno-psychologické spoločenstvo, za spoločenstvo ideí, aj keď neodmietal aj vplyv ekonomického faktora.
Do oblasti sociologického výskumu zahrnul všetky skúmania, ktoré prekračujú kompetencie ostatných vied. Sociológ musí vychádzať zo skutočnosti, že spoločnosť je celok, čo znamená organickú jednotu celého ľudstva, ktorá je charakterizovaná harmonickým fungovaním jej prvkov. Spoločnosť je skutočnosťou SUI GENERIS, realita svojho druhu. Prvky sociálneho života považoval za jednoduché, večné a nemenné, spoločenský vývoj je výsledkom rôznych kombinácií týchto prvkov.
Jeho sociológia bola idealistickou filozofiou dejín s množstvom metafyzických a špekulatívnych prvkov. Podstatnú časť Comtovej sociológie tvorí vypracovanie metód, ktoré by boli použiteľné pri skúmaní spoločnosti. Za základnú metódu považuje pozorovanie (pod vedením teórie). Druhá významná metóda je experiment (spočíva v pozorovaní zmien javov). Tretia metóda je porovnávanie (pre stanovenie všeobecných zákonitostí existencie a vývoja spoločnosti). Za špecificky sociologickú metódu pokladal historické porovnávanie rôznych následných stavov ľudstva. Historické hľadisko je najpodstatnejší znak jeho doby aj celého pozitivizmu.