Metódy a „nemenné“ postuláty

Metódy a „nemenné“ postuláty
Vzhľadom k autorom proklamovanej dedukcii zostáva nezodpovedaná otázka: odkiaľ autor vzal tieto postuláty, na ktorých svoju teóriu postavil ? Odpoveď je normatívna, postuláty odkazujú k ideálnemu stavu demokracie.
Cieľom ekonomickej teórie demokracie je skonštruovať model, nie popísať realitu, ako tvrdí autor (niekedy vraj z nej ani nevychádzal). Teória je v dôsledku toho koherentná, avšak na úkor deskriptívnej stránky. To vlastne umožňuje matematizáciu tohto do veľkej miery ideálneho sveta.

 Systém, na ktorý sa uplatňuje tento model je len a jedine demokratický. Systém je stály, nepodlieha štrukturálnym zmenám (revolúcie, atď).
 Informácie sú (alebo by mali byť) zadarmo a voľne prístupné všetkým aktérom.
 Hodnotový aspekt cieľov sa neberie do úvahy (cynizmus).
 Ciele sú tranzitívne zoradené podľa veľkosti úžitku.
 Aktéri sú si vedomí princípu kauzality, vedia, čo, kto a ako môže uspokojiť ich túžby.

Táto teória nie je evolučná a ani historická. Od dejín sa odhliada (neprihliada sa na kauzálnu determináciu makroštruktúr, pozri predtým „kontingenčná teória“), avšak neodhliada sa od minulosti.
Inak povedané teória je ahistorická, ale konanie aktérov pri svojom rozhodovaní prihliada na minulosť (ak v minulosti strana A neuspokojila moje potreby, tak ju nebudem voliť).

Najväčšou výhodou matematizácie, a teda aj tohto modelu, je možnosť tvorby predikcií:
Predikcia – vložením „faktov“ o prítomnosti do modelu dostaneme vysvetlenie pre budúcu konfiguráciu.

Na základe akých faktov je však vybudovaný model, keďže je ahistorický?