Socializácia

Socializácia
komplexný proces, v ktorom prostredníctvom sociálnej interakcie a komunikácie sa človek ako biologická bytosť stáva sociálnou bytosťou schopnou chovať sa ako člen sociálnej skupiny alebo spoločnosti. Socializácia spočíva v osvojovani (internalizácii) hodnôt, noriem a spôsobov konania zrozumiteľných a platných v danej kultúre, resp. subkultúre. Proces socializácie má kľúčový význam tak pre formovanie osobnosti ako aj pre reprodukciu sociálnych vzťahov. Poruchy tohto procesu sťažujú shcopnosť jednotlivca fungovať v sociálnych interakciách a príjmať kultúrne vzory. Väčšina sociológov chápe socializáciu ako celoživotný procel. Niektorí v nej vydeľujú fázu primárnej socializácie a fázu sekundárnej socializácie. V priebehu primárnej socializácie sú dieťaťu sprostredkované predovšetkým základné kultúrne návyky, ktoré sú hlboko zvnútorňované a iba zriedka sa stávajú predmetom prehodnotenia alebo pochybností. Rozhodujúcu úlohu v tejto fáze hrajú rodičia. Sekundárnu socializáciu naopak môžu viesť ľubovoľné osoby, to čo sa sprostredkováva má špecializovaný odborný charakter, môže byť spochybnené alebo odmientnuté a spravidla súvisí s prípravou k profesii resp. k členstvu v nejakej formálnej skupine. Významnou je skutočnosť, že čím prísnejšie vzory chovania sa vštepujú v socializácii, tým menej spontaneity a samostatnosti môžeme očakávať od takto formovaného jednotlivca. V modernej spoločnosti sa od socializácie očakáva, že bude plniť úlohu spoľahlivého kontrolného mechanizmu ľudského konania a zároveň povedie k rozvoju tvorivých osobností. Proces socializácie je obsažnejší a širší než oblasť vzdelávania a výchovy.

Sociálna rola
spoločnosťou očakávaný spôsob správania viazaný na určitý status. Sociálna rola sprostredkováva vzťah medzi reálne vykonávanými činnosťami jednotlivca a spoločensky (skupinovo) platnými normami. sociálne roly sa formujú v spoločnosti a sú základom presnosti noriem. V sociálnej interakcii pôsobia ako isté schémy konania, a práve vďaka tejto formálnosti a schematickosti je sociálne konanie ľudí zrozumiteľné a predvídateľné. Takto odstraňujú neistotu ľudských očakávaní a robia sociálne prostredie prehľadnejším. V tomto zmysle predstavujú formu sociálnej kontroly. Komplementárne roly (učiteľ-žiak, nadriadený-podriadený) predstavujú základnú jednotku opisu činnosti a štruktúry organizácií a inštitúcií.