Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Problém objektívnosti a hodnotovej neutrality v sociologickom poznaní

3.3. Problém objektívnosti a hodnotovej neutrality v sociologickom poznaní
Weber tvrdí, že sociológ sa musí zdržať akýchkoľvek hodnotení, musí byť neutrálny, využívať objektívnosť, nezanášať do výsledkov výskumu vlastné presvedčenia.
Durkheim upozorňuje na to, že sociológia nesmie byť individualistická ani sociálna, pretože takto pojatá sociológia sa nesnaží chápať ale reformovať.
Pareto v nadväznosti na svoju koncepciu rzíduí a derivácií poukazuje na to, že osobné pocity sociológa vedú k tomu, že ten nevypovedá o tom čo je, ale čo by malo byť.
Jednotlivé sociologické smery sa od seba líšia mierou záujmu na formulácii hodnotiacich súdov. Ideál absolútne objektívnej sociológie sa preto javí iba ako možný cieľ a nie ako aktuálna realita.
Problém hodnotenia má však významnú etickú zložku: hodnotiace súdy sociológa nesmú viesť k porušeniu pravidiel vedeckej etiky, ku skresľovaniu faktov, k vedomej dezinterpretácii, či zatajovaniu.

3. 4. Charakter a kroky vedeckej metódy
Cieľom teórie vedeckých teórií aj výskumu je to, aby sme sa vyvarovali čistých špekulácií. Musíme klásť čo najpresnejšie otázky a pred vyvodením záveru zhromaždiť faktické dôkazy. Aby sme to mohli dosiahnuť, musíme poznať najvhodnejšie výskumné metódy, ktoré môžme v danom prípade použiť a vedieť získané výsledky čo najlepšie analyzovať. Výskumné metódy sú faktické (empirické) techniky skúmania.

Žádné komentáře:

Okomentovat