Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Kritika teórie racionálnej voľby je vedená z týchto pozícií

Záverečné zhodnotenie
Kritika teórie racionálnej voľby je vedená z týchto pozícií:
1.) Kritika z vlastných radov. Downs sa nepokúsil operacionalizovať svoje hypotézy, jeho teóriu preto označujú za idealizáciu. Overovanie týchto hypotéz nie je celkom úspešné, čo potvrdzujú napríklad výskumy Rikera (Říchová, 2000) .
2.) Sociologická kritika: spočíva v tom, že ľudské správanie nie je predsa ovplyvnené nejakou racionálnou voľbou, ale sociálnym prostredím, v ktorom sa jednotlivec pohybuje. Determinácia makroštruktúrami – etnicita, religiozita, ... . Koncepcia príliš vychádza z anglo-amerického prostredia. (Marsh – Stoker, 1995; Sopóci 2002)
3.) Psychologická kritika: psychológovia argumentujú tým, že motív rozhodovania jednotlivca nemusí predsa reflektovať jednoznačne iba jeho vlastné záujmy. Jednotlivca ovplyvňujú jeho aktuálny psychický stav, môže byť ovplyvňovaný charizmatickým vodcom, atď (pozri Marsh – Stoker, 1995).
4.) Politologická kritika: Politológovia problém videli v tom, že je nepravdepodobné dosiahnuť efektívne výsledky pri takejto technike. Prečo ľudia chodia voliť, ako vedia o kauzálnej súvislosti medzi rozhodnutiami vlády a uspokojením ich úžitku, ako ho môžu predpovedať.
5.) Metodologická kritika: Autor jasne nedefinuje všetky pojmy. Nevysvetľuje dostatočne proces tvorby programu strany – strany sa prispôsobujú vôli občanov alebo sa občania prispôsobujú programom strán alebo oba prípady naraz?

Týmto základom, smeru, ktorý v politológii využíva matematické modely chýba hlavne empirickosť. Autor sám však píše, že jeho dielo má byť podkladom pre takéto budúce empirické výskumy.
Dielu môžem vyčítať hlavne epistemologické a ontologické predpoklady. To však je už kritika z iných koncepcií a tá síce je legitímna, ale nemôže nabúrať základy tohto konceptu (je totiž vedená zvonku). S mnohými východiskami je možné nesúhlasiť (hodnotový postoj), ale z hľadiska plurality metód je potrebné rozvíjať alterantívne smery v oblasti poznania. Žiadne poznanie, žiadna koncepcia nie je úplná, každá pridáva svoj diel k obrazu sveta.

Downs, A. (1957): An Economic Theory of Democracy. New York: Harper Collins
Fay, B. (2002):Současná filosofie sociálních věd. Praha: Slon
Marsh, D. - Stoker, G.: Theory and Methods in Political Science, 1995
Řichová, B. (2000): Přehled moderních politilogických teórií. Praha: Portál
Sartori, G. (1993): Teória demokracie. Bratislava: Archa
Sopóci, J. (2002): Sociológia politiky. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava
Todorov, T. (1998): Všeobecná antropológia. Bratislava: Slovenský spisovateľ

Žádné komentáře:

Okomentovat