Funkcie sociológie

Funkcie sociológie
Problém funkcií sociológie súvisí s tým ako ten-ktorý sociológ chápe spoločnosť a až na duhom mieste s tým, ako chápe praktický význam sociológie.
Podľa Comta sociológia má motivovať myslenie. Chápe sociológiu ako isté východisko pre sociálne reformy.
Podľa Webera je sociológia interpretatívna, ale nerezignuje na to, že môže postupovať vedecky.
Marx uznával poznávaciu aj praktickú funkciu s-gie. Cieľom vedeckého učenia o spoločnosti (nazval ho historickým materializmom) je poznávať zákonitosti spoločenského vývinu a na základe toho má pomôcť uskutočniť revolučnú zmenu. Jeho učenie vystupovalo ako ideológia proletariátu. Ideologická funkcia obhajuje status quo v spoločnosti .
Úlohou s-gie je pomôcť chápať, čo sa v spoločnosti deje a tak sa v nej orientovať.
Funkcie sociológie:
1. poznávacia
2. heuristická
3. prognostická
4. kritická (zdôrazňovali ju sociológovia tzv. frankfurtskej školy) – spočíva v tom, že sociológ kriticky skúma dejiny a spoločnosť a robí permanentnú kritickú previerku sociologickej teórie, aby sa nezvrhla na pozíciu ideológie.
5. praktická – Berger – sociológia môže slúžiť tak kriminalistovi ako aj kriminálnikovi. Sociológia má spoločnosti slúžiť a nie prisluhovať mocným.

2. K prameňom sociológie ako vedy.

Protosociológia
- označuje všetky sociálne učenia do vzniku vedeckej sociológie (učenie o spoločnosti, rôzne sociálno-politické učenia, sociálne filozfie, filozofie dejín ai). Rozvíjali sa od antiky po prelom 18. a 19. storočia.
V tomto období protosociológia dospela k 3 závažným výsledkom:
1. Uvedomenie si pojmu sociálneho poriadku, ktorý nie je jednoduchou súčasťou kozmického poriadku.
2. Uvedomenie si diferencovanosti usporiadania ľudského sveta a kladenie si otázky čo ľudí spája a čo rozdeľuje (pôvod sociálnej nerovnosti)
3. Uvedomenie si rozdielu medzi spoločnosťou a štátom (na jednej strane uvedomenie si, že základom poriadku v štáte je nejaký politicko-právny systém a na druhej strane, že zdrojom spoločenského poriadku sú aj nejaké iné faktory)