Sociálna štruktúra

Sociálna štruktúra
Má 3 vnútorné roviny:
a) distribučné štruktúry
b) vzájomne závislé štruktúry
c) vzťahové štruktúry
SŠ – rozumieme pod ňou súhrn pravidelných a trvalých sociálnych procesov a útvarov, ktoré sa vytvárajú na základe infraštruktúry pri prekonávaní aktuálnych problémov produkcie a reprodukcie. Sociálna štruktúra vychádza z toho, že produkcia a reprodukcia musia byť efektívne organizované. Čiže aby ľudia mohli produkovať, tak musia organizovať svoju sociálnu činnosť. Vytvárajú sa formy sociálnej organizácie ako kooperácia a deľba práce. Táto sociálna štruktúra sa vytvára od distribučných štruktúr, t.j. od rozloženia absolútnych príznakov jednotiek spoločnosti, či už sú to sociálni aktéri, sociálne útvary, alebo sociálne inštitúcie. Absolútne príznaky sú rôzneho druhu a na základe nich si môžeme utvoriť sociálnu štruktúru. Sociálne významné sú tieto absolútne vlastnosti aktérov:
1. demografické príznaky – pohlavie, generácia, ved
2. sociálno-ekonomické vlastnosti – vzdelanie, povolanie, príjem
3. kultúrne príznaky - náboženstvo, etnická príslušnosť, životný štýl
4. priestorové príznaky – obyvateľ mesta, vidieka alebo iná lokalizácia.
Vzájomne závislé štruktúry
Utvárajú sa v spoločnosti podľa vzorca sociálnych vzájomných závislostí, ktoré vznikajú v súvislosti s rozložením záujmov a moci v spoločnosti. Tieto štruktúry sa utvárajú preto, že každá spoločnosť zápasí s nedostatkom a má k dispozícii isté (obmedzené) zdroje a preto v spoločnosti vznikajú záujmy mať prístup k zdrojom, kontrolovať a ovládať ich. Takto sa v spoločnosti objavuje fenomén moci, t.j. mocní sú tí, ktorí môžu realizovať svoje záujmy. Nedisponuje ňou ten, kto je závislý. Najtypickejším príkladom vzájomne závislých štruktúr je triedna štruktúra spoločnosti.
Vzťahové štruktúry
Predstavujú sociálne vzťahy v spoločnosti. Sociálne vzťahy môžeme vnímať tak, že sú:
bezprostredné alebo sprostredkované, alebo ich môžeme vnímať na škále blízky/vzdialený.