Vilfredo Pareto
Bol presvedčený, že pre zaistenie stability sociálneho života je nutné násilie. S-gia je syntézou rôznych špeciálnych spoločenských disciplín (práva, politickej ekonómie, politických dejín a dejín náboženstva). Jej cieľom je skúmať spoločnosť ako celok. Aby sa zo s-gie stala rovnako presná veda ako fyzika, chémia a ekonómia, musí používať iba empirickya zdôvodnené popisné súdy a dodržiavať logické pravidlá. Etické a vôbec hodnotové prvky treba z teórie odstrániť, lebo vedú k skresleniu a falzifikácii faktov.
Na sociálnom konaní sa podieľajú ľudia, ktorí majú city. Práve city podmienené psychickým založením indivíduí uvádzajú celý sociálny systém do pohybu. Sociálne konania rozdelil na
- „logické“, ktoré sa neriadia citmi ale rozumom a sú regulované normami, prostriedky tu odpovedajú cieľom a
- „nelogické“, ktoré sú riadené citmi, sú výsledkom citového stavu človeka, iracionálneho psychického procesu, prostriedky tu neodpovedajú cieľom.
Zdôrazňoval úlohu nevedomia ako základ koncepcie sociálneho konania. City sú prvky, ktoré ovplyvňujú sociálne konanie. Tieto prvky nazval reziduá – potlačované iracionálne faktory. Práve z citových sfér ľudskej psychiky vyvodil svoju teóriu ideológie, sociálnej stratifikácie a striedanie vládnúcich elít.
V teórii ideológie požíva pojem „derivácie“ na označenie ideologickej koncepcie viery a teórie, ktoré ospravedlňujú sociálne konania, v ktorých prostriedky navrhované na dosiahnutie cieľov objektívne logicky s týmito cieľmi nesúvisia. Tým zakrývajú pravú podstatu náboženstva, morálky a politiky. Úlohou sociálnej vedy je odhaľovať základ týchto učení, t.j. emócie, ktoré ich podmieňujú.
Žádné komentáře:
Okomentovat