2.2 Morálka ako interakcia – G. Simmel
Aj keď sociológii morálky nevenoval systematickú pozornosť (bol skôr filozofom morálky), predsa len vo svojich sociologických diagnózach modernej spoločnosti druhej polovice 19. stor. a na prelome 19. a 20. stor. venoval výraznú pozornosť sociologickým aspektom morálky. Vo svojej najvýznamnejšej práci Filozofia peňazí a v menších štúdiách Duchovný život a veľkomestá, Konflikt kultúry a Kríza kultúry ako hlavný symptóm modernej doby uvádza nesúlad, až tragický konflikt medzi objektívnou kultúrou a subjektívnou kultúrou. Tento konflikt sa dotýka aj morálky, pretože rozvoj objektívnej kultúry podľa neho neobohacuje morálku indivíduí, naopak bohatstvom kultúrneho rozvoja sú indivíduá čím ďalej, tým menej schopné asimilovať. Príčinu toho stavu vidí v prehlbujúcej sa individualizácii a intelektualizácii modernej kultúry, v odcudzení sa jednotlivcov sústave spoločenských inštitúcií, v neosobnom charaktere mestskej kultúry a v šíriacom sa indiferentizme (ľahostajnosť, nevšímavosť, najmä politická, náboženská, národnostná) moderných ľudí. Metaforou sociálneho vzťahu modernej spoločnosti je obraz cudzinca, ktorý žije vedľa nás alebo ktorý je v nás. Neschopnosť dotyku medzi ľuďmi symbolizuje eróziu morálky, solidarity aj samotnej sociality v priestore modernej spoločnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat