Globalizácia spoločnosti
pojem, o ktorom sa v súčasnej sociológii vedú diskusie. Zatiaľ čo moderná sociológia sa teoreticky usilovala o vymedzenie pojmu spoločnosť (ktorý mal vyjadriť jednotu realizácie sociálneho života), v súčasných diskusiách o globalizácii spoločnosti sa zdôrazňuje časové a priestorové rozpojenie spoločnosti, resp. jej jednoty. Ide o teoretické zachytenie reálne existujúceho procesu uvoľňovania vzťahov medzi miestnymi a vzdialenými formami a udalosťami, procesu vytvárania nových časových a priestorových väzieb na celom zemskom povrchu. Globalizácia spoločnosti je proces formovania nanovo prepojenej celosvetovej spoločnosti. Prepojenie miestneho a celosvetového v tomto procese vyjadruje napr. známa téza: „Myslieť globálne, konať lokálne“. Globalizácia spoločnosti prebieha vo viacerých dimenziách:
-znamená proces globalizácie, resp. vytvárania svetovej ekonomiky,
-týka sa zmien inštitucionálneho systému a významu národného štátu (reálnymi centrami moci sa srávajú najvyspelejšie kapitalistické štáty),
-súvisí so svetovou organizáciou vojenskej moci
-a s medzinárodnou deľbou práce.
Sociológovia upozorňujú tiež na globálne problémy, ktoré tieto procesy so sebou prinášajú. Napr. nerovnomerný sociálny a ekonomický rozvoj krajín, vznik svetových atómových veľmocí, nerovnomerné využívanie prírodných zdrojov, obrovská disproporcia v rozložení bohatstva, hrozba ekologických katastrof, anonymnosť zodpovednosti za závažné, človekom spôsobené, katastrofy, nerovnomernosť v rozložení prírastku populácie (pokles v krajinách bohatého severu a obrovský nárast v krajinách tretieho sveta, resp. chudobného juhu). Globalizácia v oblasti masovej kultúry, resp. konzumnej kultúry znamená zároveň obavy o stratu národnej, kultúrnej identity, čo môže v konečnom dôsledku podnecovať nacionalizmus, náboženský fundamentalizmus a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat