Sociálny status

Sociálny status
v najvšeobecnejšom zmysle je to súhrné vyjadrenie sociálnej pozíce človeka v určitej spoločnosti, resp.skupine, ktoré sa spája s určitou mierou ocenenia, akceptácie zo strany iných. Na každý status sa viaže estý súbor práv a povinností. Toto vumedzenie v suvislosti s chápaním sociálnej roly uviedol do sociológie R. Linton, ktoý rolu chápal ako dynamickú zložku sociálneho statusu. Linton taktiež rozlíšil pripísaný status a získaný status (r.j. vlastným úsilím). Status pokladal za univerzálny znak každého člena spoločnosti, ktroý vystihuje všetky aspekty jeho sociálneho postavenia. V sociológii sa postupne zaužívalo vyčleňovanie zložiek statusu, a to zložky ekonomickej (majetok a príjem), mocenskej (schopnosť mocensky presadiť svoj záujem, politický vplyv) a kultúrno-prestížnej (autorita, vzdelanie). Vydeľovanie uvedených aspektov statusu je opodstatnené až pri charakteristikách spoločenského postavenia ľudí modernej, vysokodiferencovanej spoločnosti. Napr. prestíž tu nemusí byť odvodzovaná od majetku a moci, ale napr. od vykonávanej profesie.

Sociálna stratifikácia
vo všeobecnom zmysle ide o typ určitej sociálnej štruktúry. Pojem má v sociologickej literatúre dva významy:
1. v širšom význame je to výsledok sociálnej nerovnosti ľudí, ktorá vedie k ich hierarchickému zoskupovaniu v spoločnosti,
2. v užšom zmysle ide o hierarchické usporiadanie ľudí v spoločnsoti podľa troch príznakov nerovnosti - materiálne zdroje, ktorými disponujú ( majetok , príjmy), moc a prestíž.
Sociológia sa zaujíma o problém sociálnej stratifikácie v nasledovných smeroch:

1. Aké sú hlavné formy sociálnej stratofikácie v dejinách ľudstva?
2. Ktoré kritériá stratifikácie sú najdôležitejšie?
3.Nakoľko sa kritériá stratifikácie navzájom ovplyvňujú? (Napr. sa predpokladá, že ten, kto disponuje majetkom, si môže jednoduchšie zjednať politickú moc alebo dosiahnuť vzdelanie. Hovorí sa o tzv. magnetizme majetku, moci a prestíže).
4. Líšia sa ľudia s rôznou pozíciou v sociálnej stratifikácii aj životným štýlom a postojmi?
5.Aký typ sociálnych procesov a politických zásahov pomáha udržiavať alebo modifikovať etnickú, rasovú alebo sexistickú diskrimináciu napr. na trhu práce, v politike, teda, možnosť zlepšenia alebo zhoršenia sociálneho postavenia?
6.Aká bude sociálna stratifikácia v budúcnosti, napr. v postindustriálnych krajinách?
V súčasnosti sociológov zaujímajú zmany sociálnej štruktúry a tým aj stratifikácie transformujúcich sa vývalých socialistických štátov strednej a východnej Európy.