Sociálna kontrola

Sociálna kontrola
konfrontácia reálneho konania jednotlica s kolektívne uznávanými hodnotami a normami tohto konania. Túto konfrontáciu priebežne uskutočňujú účastníci sociálnych interakcíí. Zisťujú odchýlky od štandardov spolužitia a prostredníctvom rôznych mechanizmov a sankcií sa ich snažia odstrániť. Sociálna kontrola nemá byť chápaná negatívne, pretože na prvom mieste vyjadruje, čo je potrebné, žiadúce pre spoločnosť. Sociálna kontrola sa uskutočňuje samočinne a nepozorovane v bežnom styku ľudí, vykonávajú ju sociálne skupiny voči svojim členom. Jedinec aj sám vykonáva sociálnu kontrolu ak sa opiera o celospoločensky platné normy (napr. keď odmieta deviantné konanie). Formou sociálnej kontroly je aj proces socializácie, v ktorom si osvojujeme tiež normy pre hodnotenie správania iných i mechanizmy sebakontroly (sociálna zodpovednosť). Nedostatočná sociálna kontrola v spoločnosti sa prejavuje znížením záujmu a citlivosti k nežiadúcim javom, porušovaniu noriem a pod. Všeobecná tolerancia k negatívnym javom vedie k rozpadu normatívneho systému spoločnosti, k rozkladu spoločenského poriadku, k anómii. Výkon sociálnej kontroly sa môže opierať o moc, môže mať formu násilia, politického alebo ekonomického tlaku, formu manipulácie, organizačných poriadkov, vylučovania ale aj uplatňovania autority, odmien a pod.

Sociálna deviácia
porušenie alebo podstatná odchýlka od niektorej sociálnej normy konania, alebo od skupiny noriem; nerešpektovanie požiadaviek, ktoré kladie na konanie určitá norma; alternatívna forma konania vo vzťahu k tej, ktorú uznáva spoločnosť, alebo ktorá je v súlade s momentálne platnou normou. Sociologický pojem deviácie je širší než právny, alebo etický. Sociológia chápe deviáciu ako porušenie akejkoľvek normy, teda aj takej, ktorú nesankcionuje morálka, právo, náboženstvo a pod. Sociálna deviácia je významovo blízka pojmom anómia, sociálna patológia, sociálna dezorganizácia. Sociológia však používa pojem sociálna deviácia hodnotovo neutrálne, teda nepokladá za negatívny alebo patologický každý deviantný jav. Iba nebezpečné formy deviantného konania označuje ako patologické. V sociológii sa dokonca rozlišuje negatívna a pozitívna deviácia, pretože odchýlka od normy môže byť aj zárodkom objavu, nového štýlu, budúcej normy. Na druhej strane krajné dodržiavanie normy (krajnosť, fanatizmus, extrémne konanie) nemusí byť pozitívne. Keďže žiadna norma alebo skupina noriem nie je dodržiavaná v spoločnosti úplne presne a všetkými ľuďmi rovnako, v každom spoločenstve existuje nepísaný tolerančný limit pre pijateľnú odchýlku od normy. Predstava o tomto limite sa značne mení (napr. vo sfére sexuálneho konania bol po zavedení antikoncepcie tolerančný limit pomerne voľný, avšak v súvislosti s nebezpečenstvom AIDS sa značne zúžil).