Rozpracovanie výkladovej schémy je dôležitou pomôckou, je však spojené s nebezpečenstvom schematizácie (mechanickosť, šablónovitosť), s podceňovaním heuristiky (náuka o metódach a pravidlách nachádzania a objavovania, či konštrukcií teórií nededuktívnym spôsobom, kľúč k vysvetleniu nachádza v pozorovaniach samotných, nevychádza z hypotéz). Niekedy je S.M. chápaná ako jazyk vedy, tvorený paradigmamy, pojmami (konceptami) a teóriami, príp. ako korešpondencia (vzáj. vzťah, súlad, zhoda) medzi týmto jazykom a realitou.
Diskutovanou otázkou je, či sa S.M. vzťahuje k popisovaniu vonkajších prejavov (správania) alebo k pochopeniu sociálnej reality.
Výsledky S.M. sa pokladajú za „slabé“, keď sa porovnávajú s výsledkami prírodných vied, resp. keď sa na nich kladú rovnaké očakávania. S tým súvisí skutočnosť, že S.M. vychádza z kompilácie (preberania a nového zostavovania cudzích poznatkov) z metód, ktoré neboli pôvodne určené na skúmanie spoločenských javov.Rozvoj S.M. podlieha módnym vlnám: príklon k zovšeobecňujúcim a historizujúcim prístupom vystriedala móda typológií; z antropológie odvodené zrovnávanie malých prirodzených skupín; dôvera v psychologické metódy, boom sociometria, behaviorálne zamerané pozorovanie, matematico-štatistické metódy a nakoniec fenomenologický prístup.
Každá táto vlna prináša nové alebo inovované staré metódy, ale aj určité pojatia S.M. kritické prístupy sa väčšinou vyskytujú na časových rozhraniach nedzi nástupom výraznejších metodologických prúdov.
Žádné komentáře:
Okomentovat