10. SPOLOČNOSŤ V INDIVÍDUU: PROBLÉM SOCIALIZÁCIE
Problém socializácie znamená kompletný proces včleňovania sa jedinca do spoločnosti. Pri objasnení procesu socializácie vychádzame:
1. z momentu externalizácie – človek dáva výraz svojim vnútorným procesom, vnútornej skúsenosti, v jazyku, v komunikácii a ceľavedomou činnosťou.
2. z momentu objektivácie – to, čo vytvára, potom objektivuje. Idea sa premietne do predmetnej, objektívnej podoby. Objektivácia znamená fixáciu – proces utvárania vecí, morálnych pravidiel atď. – tak vzniká kultúra
3. z momentu internalizácie – osvojovanie si kultúry, t.j. toho, čo spoločnosť pokladá za objektívne významné, ako subjektívne významného
Socializácia je sociálno-historický jav. V každej kultúre prebieha v primárnej skupine. V archaickej spoločnosti končila iniciačnými obradmi. V tradičnej spoločnosti nemalo zmysel rozlišovať medzi etapami socializácie. V modernej spoločnosti je socializácia celoživotný proces:
a) prvotná socializácia – prebieha v primárnej skupine (rodina, rovesníci, príbuzní, susedia), tu sa uskutočňuje základná spoločenská determinácia (t.j. človek je určený spoločnosťou), ktorá sa uskutočňuje dvoma mechanizmami: 1. socializácia, 2. sociálna kontrola
b) druhotná socializácia – procesy, ktorými sa človek včleňuje do spoločnosti
Žádné komentáře:
Okomentovat