Globalizácia spoločnosti

Globalizácia spoločnosti
Časové a priestorové rozpojenie spoločnosti, resp. jej jednota. Je to proces formovania nanovo prepojenej ceslosvetovej spoločnosti. Prepojenie miestneho a celosvetového vyjadruje známa téza: „Myslieť globálne, konať lokálne“. Globalizácia prebieha vo viacerých dimenziách: vytváranie svetovej ekonomiky, týka sa zmien inštitucionálneho systému a významu národného štátu (reálnymi centrami moci sa stávajú najvyspelejšie kapitalistické štáty), súvisí so svetovou organizáciou vojenskej moci a s medzinárodnou deľbou práce. Tieto procesy prinášajú však aj globálne problémy. Napr. nerovnomerný sociálny a ekonomický rozvoj krajín, vznik svetových atómových veľmocí, nerovnomerné využívanie prírodných zdrojov, obrovská disproporcia v rozložení bohatstva, hrozba ekologických katastrof, anonymnosť zodpovednosti za katastrofy spôsobené človekom, nerovnomernosť v rozložení prírastku populácie atď. Globalizácia v oblasti masovej kultúry, resp. konzumnej kultúry znamená tiež obavy o stratu národnej kultúrnej identity.

Moderná spoločnosť a tendencie jej vývoja
Vznik a rozvoj modernej spoločnosti podnietil vývoj s-gie ako vedy. Moderná spoločnosť je teda predmetom s-gického záujmu od konštituovania s-gie ako vedy. Tento s-gický záujem sa začiatkom nového storočia aktualizuje, pretože dynamický a problematický vývoj modernej spoločnosti si vyžaduje niektorérevízie s-gickej analýzy. Revízia sa dnes týka predovšetkým fungovania moderných inštitúcií a otázok bežného života indivíduí. Inštitúcie tadične predstavovali kultúrne vzory, ktoré mohli fungovať na základe istého stupňa dôvery, ktorú zabezpečovali procesy alebo postupy legitimizácie.
Vo vysoko rozvinutej modernej spoločnosti na jednej strane ľudia organizujú svoj živoť slobodnejšie, na druhej strane sa tu stále viac prejavujú globálne vplyvy, ktoré nemôžu predvídať. V tomto zmysle sa moderná spoločnosť stáva kultúrou rizika. Človek má možnosť realizovať slobodu, ale je to sloboda riskantná. Veľkú úlohu tu zohrávajú prostriedky masovej komunikácie, zvlášť elektronickej komunikácie. Významný je tu rozvoj s-gickej teórie, pretože, s-gia musí byť schopná vysvetliť nové spoločenské procesy. Naviac musí vykázať tie znaky reflexivity, ktoré sú charakteristické pre komplex činností a myslenia moderných ľudí.
Súčasní s-govia používajú termín „moderna“ vo vzťahu k inštitúciám a vzorom konania od konca európskeho feudalizmu. Najprv pre označenie suverenity človeka ako správcu, neskôr pre celok spoločenských procesov 20. st. Termínu zodpovedá aj termín „industriálna spoločnosť“.