G. Simmel (1858 – 1918)
Je tvorcom interakcionalistickej paradigmy. Socialita je vzájomné pôsobenie ľudí, je to základný efekt vzájomného pôsobenia – interakcie. V práci „Sociológia“ poukazuje na čistú formu sociality, ktorou je priateľstvo. Spoločenský je ten, kto vie rozohrať spoločenskú hru, spoločenskú interakciu ako priateľstvo. Priateľstvo je hra na spoločnosť, na život, nezaťažená problémami. Sociálna realita nie je ani mimo ani v indivíduu. Socialita je v interakcii. Spoločnosť je nadindividuálna realita, nie je redukovaná na súhrn indivíduí, je to realita SUI GENERIS.
S-giu ponímal ako systematicko-analytickú vedu, ktorá sa zaujíma hlavne o nečasové formy zospoločenšťovania vznikajúce pri interakciách, čím sa dištancoval od problematiky spoločenského života ako celku. Jeho skúmania nie sú namierené ani na minulosť ani na budúcnosť – sú iba analýzou súčasného života civilozovanej spoločnosti. Zaujíma sa o vzťahy nadriadenosti, podriadenosti, konkurencie, napodobenia, deľby práce, ktoré sa dajú nájsť ako v sociálnom útvare štátu, tak i v hospodárskych spoločenstvách (cirkev, rodina). Je autorom teórie skupín, v ktorej sa opiera o kvantitatívnu analýzu skupín (najmä v USA). Je zakladateľom formálnej („čistej“) s-gie – je to pokus o vymedzenie predmetu s-gie zbaveného obsahovej a metodologiekej závislosti na už ustanovených vedách. Táto tendencia predpokladá homogénnosť spoločenských javov v takej miere, že nie je treba skúmať ich konkrétne historické obsahy, ale stačí obsiahnuť ich formy, aby sa dosiahlo vyčerpávajúce poznanie spoločenskej skutočnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat