Charakteristické znaky modernej spoločnosti

Charakteristické znaky modernej spoločnosti:
Industrializácia – vzťahuje sa na fungovanie spoločnosti spojené s využívaním energetických zdrojov a strojov v spoločenskej produkcii.
Kapitalizmus – systém produkcie statkov, ktorého súčasťou je trhová konkurencia a vzťah k práci ako ku komodite trhu.
Vysoký stupeň organizácie sociálneho života a sociálnej kontroly – soc. Kontrola sa týka predovšetkým kontroly populácie ako pracovnej sily a distribúcie zdrojov moci.
Moderná spoločnosť vytvára špecifické formy zospoločenštenia – najvýznamnejšou je národný štát. Tento sa ako sociálno-politická jednota líši od spoločenských poriadkov tradičných spoločností. Moderný štát vo forme národného štátu umožňuje a vynucuje istý typ organizácie – pravidelnú kontrolu spoločenských vzťahov.
Moderná spoločnosť formuje aj inštitucionálny systém odlišný od predchádzajúcich typov spoločnosti. Keď inštitúcia pôvodne znamená fixáciu významného a stálosť, tak na zmenu tohto statusu vplýva dynamizácia moderne spoločnosti. Dynamizáciu charakterizuje disperzia priestoru a času. Všetky kultúry, ktoré poznáme, vyvinuli spôsoby merania času a lokalizácie priestrou (hodiny a mapy). Situovanie sa v priestore a čase dávalo ontologickú istotu bytia na svojom mieste, schopnosrť odlišovať prítomnosť od minulosti a budúcnosti. Oddelenie priestoru od času dochádza sformovaním „čistého“ merania času, t.j. používanie mechanických hodín. Časomiera sa stáva faktorom organizovania každodennosti. Meranie času vyvolalo fundamentálny efekt v štrukturálnyh zmenách každodennosti, ktoré nadobudli univerzálny charakter. Univerzálny systém datovania a relativizácia „priestoru“ zmenili spoločenské vzťahy. Koordinácia spoločenskej činnosti je dnes možná bez špecifikácie miesta a času. Bez vyprázdnenia miesta a času sa nedá vysvetliť proces vykorenenia súčasných spoločenských inštitúcií. Vykorenenie znamená ich vyviazanie z lokálnych systémov a opätovné sformovanie univerzálnejším a abstraktnejším spôsobom. Tento proces najlepšie opísal Georg Simmel v práci Filozofia peňazí. Peňažné hospodárstvo ako abstraktný systém vo svojej vysokovyvinutej podobe podporilo napr. sociálnu mobilitu, pretože peniaze ako majetok sú „najhnuteľnejšie“. Peniaze taktiež podnietili tendencie modernej kultúry: individualizáciu, diferenciáciu, intelektualizáciu, relativizáciu a reifikáciu. Peniaze rušia koordináty priestoru a času, pretože sú disponovateľné v každom čase a na každom mieste.