Emil Durkheim

Emil Durkheim (1858 – 1917)

S-gia má podľa neho študovať sociálnu realitu. Prvkami sociálnej reality sú sociálne fakty a ich súhrnom je spoločnosť. Predmet s-gie sú práve tieto fakty; nedajú sa opísať v pojmoch biológie, psychológie, antropológie, patria výlučne s-gii. Sociálny fakt je jav, ktorý je nadindivikuálny (existuje mimo aktérov sociálneho vzťahu) a je kontrolnou a donucovacou silou (napr. ako kolektívne vedomie, verejná mienka atď.) Sociálny fakt vyvíja na človeka tlak, napr. v podobe tlaku pravidiel, noriem, verejnej mienky, svedomia, náboženských predstáv atď.
Spoločenský život podľa Durkheima treba skúmať s objektivitou typickou pre prírodné vedy. Tu je dôležitá zásada skúmať sociálne fakty ako veci, teda analyzovať spoločnosť s rovnakou dôslednosťou ako prírodné javy.
Durkheim sa zaoberal spoločenskými zmenami. To je to puto, čo udržuje spoločnosť v chode, predstavované zdieľanými zvykmi a hodnotami. Sociálne zmeny analyzoval cez deľbu práce, zastával názor, že tá postupne nahrádza náboženstvo ako základ sociálnej súdržnosti. Ale práve rýchle zmeny vyvolávajú problémy, ktoré sú často spojené s anómiou (pocit nezaradenia, či nepatričnosti). Toto uplatnil vo svojej štúdii – analýza samovraždy. Tu samovražda nie je iba osobného charakteru, ale je aj dôsledok vplyvu spoločnosti na indivíduum. V dôsledku uponáhľanosti modernej spoločnosti postupne upadajú tradičné mravné hodnoty a merítka, čo v niektorých prípadoch vedie k pocitu nezmyselnosti sveta.
Spoločnosť je podľa neho skutočnosťou SUI GENERIS, teda skutočnosť neredukovateľná na psychologické, či iné faktory. Žiť v spoločnosti znamená existovať pod nadvládou logiky spoločnosti. Spoločnosť je iná kvalita, než sú kvality jednotlivých indivíduí. Spoločnosť je pre neho najvyššou hodnotou (hodnoty sú sociálnymi javmi), najmä morálny poriadok, a sociálne problémy sú najmä morálnymi problémami. Sociálne prostredie stotožňoval s morálnym prostredím, Hlavné sociálne javy (náboženstvo, právo, morálka, ekonomika, estetika) nie sú len systémy hodnôt. Uvedomuje si špecifickosť hodnôt a hodnotenia a súčasne kladie dôraz na poznávanie vzťahu medzi vecami počas hodnotenia, čo ho vedie k záveru, že hodnotenie nemá bytostne inú povahu než poznanie.
Predmet s-gie formuloval ako sféru objektívnej skutočnosti, teda sociálnych faktov charakteristických nadindividuálnosťou, ktoré vykonávajú nátlak na indicíduum, ktorý ak nie je rešpektovaný, znemožní integráciu do spoločnosti alebo zmysluplnú komunikáciu.