Proti tomuto pojatiu vystúpil R.S.Lynd v práci Knowledge for Wat?(Na čo znalosti?), v ktorej sa pokúsil vysvetliť, že s-gia je vždy nástrojom sociálnej reformy, nápravy, či zmeny, a že teda musí formulovať praktické doporučenia, ktoré majú povahu hodnotového súdu o spoločens. cieľoch. Podobne aj Gunar Myrdal zdôraznil, že všetky zákl. s-gické pojmy nadobúdajú hodnotiaci význam, pretože spoločnosť sa skladá z ľudských bytostí, ktoré sledujú určité ciele a ideály. Pretože neexistuje iný spôsob štúdia spoločenskej reality než z hľadiska ľuds. ideálov, nemôže existovať nezainteres.sociálna veda. Podobnú argumentáciu prinášajú aj Ch.W.Mills a A.Gouldner.
Spor o hodnotenie v s-gii je tiež sporom o mieru spoločenskej angažovanosti s-gie. Preto všetky typy angažovanej s-gie samozrejme hodnotenie pripúšťajú, event. poukazujú na to, že hodnoteniu sa nemožno žiadnou procedúrou vyhnúť. Umiernení neopozitivisti navrhujú pravidlá, ktoré môžu vstup hodnotenia do s-gie (v zmysle subjektívnej skupinovej alebo triednej deformácie poznania) výrazne obmedziť: 1. tým, že s-lóg urobí všetky predpoklady, z ktorých vychádza, zjavnými a výslovnými a jasne definuje pojmy, s ktorými pracuje. 2. tým, že s-lóg sa bude systematicky cvičiť v ideále vedeckej objektivity.3. tým, že poznatky bude max. formalizovať a kvantifikovať (určiť mieru, zavádzať hľadiská kvant. vzťahov pri skúmaní spoločenských javov), čím sa zbavia emocionál. nánosu, ktorý so sebou nesie užívanie bež. jazyka. 4. Tým, že vlastné poznanie konfrontuje s doteraj. poznaním a názorom vedeckej komunity. 5. tým, že sa jasne rozlíši sociálna rola s-lóga ako profesionála a s-lóga ako občana (hodnotiace súdy s-lóga v roli občana nemajú totiž vyšší status, než výpovede kohokoľvek iného. Problém hodnotenia v s-gii nadobúda ďalšie rozmery vznikom interpretatívnej s-gie, ktorá vo svojich krajných polohách chce predovšet. popísať každodenný svet sociálneho aktéra a vyjadriť ho jeho vlastnými prostriedkami. Hodnoty takto do s-gie vstupujú ako reflektovaný fenomén (odraz) každodenného života.V marxistickej s-gii bol problém hodnotenia v s-gii podriadený všeobecnej požiadavke straníckosti, ktorou sa rozumie princíp, ktorý vzťahy medzi s-gickými prístupmi a sociálnymi ekonomickými a hlavne triednymi záujmamy robí explicitnými (jasnými, výslovnými).
Žádné komentáře:
Okomentovat