Priestorová charakteristika

Priestorová charakteristika: - necítiť sa na svojom mieste, zísť z cesty (sociálno etické charakteristiky)
Dimenzia času: - intersubjektívna charakteristika – kombinácia kozmických a spoločenských rytmov, zároveň aj spoločenského subjektívneho času. Čas ovplyvňuje to, ako ľudia chápu realitu a chápanie času ovplyvňuje správanie ľudí. Čas štruktúruje prirodzený svet. Vnáša do života poriadok. Režim vyvoláva pocit poriadku a reality. Strata časovej orientácie v spoločnosti otriasa pocitom reality aj sociálnej reality.
Kultúra ako výsledok objektivácií subjektívnych pohnútok a činností ľudí tvorí súčasť spoločenskej reality. Žiť v spoločnosti = byť obklopený zámermi a významami iných ľudí. Najdôležitejším systémom v kultúre je jazyk. V jazyku je v najvyššej miere objektivizovaný spoločenský život. Prostredníctvom jazyka vytvárame (konštituujeme) sociálnu realitu, pretože jazyk vytvára komunikačné spoločenstvo. Jazyk vytvára sieť znakov, ktorými časovo, priestorovo a významovo prepája celú spoločnosť. V jazyku môžeme vyjadriť seba, svoje vnútro.
Sociálne vedenie = spoločenské poznanie (obsah prirodzeného sveta) dopĺňa náš obraz o sociálnej realite.
Sociálna realita je:
- empirická skutočnosť
- objektívna skutočnosť, t.j. kultúra, spoločnosť
- subjektívna skutočnosť, t.j. ako sa indivíduum do spoločnosti včleňuje, aké má hodnoty atď.
E. Durkheim sa k pojmu sociálny dostáva cez sociálny fakt, ktorý je prvkom sociálnej reality. Sociálny fakt je taký fakt, ktorý sa nedá opísať v pojmoch biológie, psychológie, antropológie. Sociálny fakt je jav nadindividuálny, existuje mimo aktérov sociálneho vzťahu a je kontrolnou a donucovacou silou. Sociálny fakt vyvíja na človeka tlak – sociálne pravidlo, norma, verejná mienka, svedomie, náboženské predstavy). Durkheim zdôrazňoval jeho nadindividuálnu existenciu (napr. ako kolektívne vedomie, verejná mienka) a schopnosť vyvíjať tlak (napr. v podobe tlaku morálnych noriem, tradícií, spoločenských konvencií). Sociálna realita (sociálny fakt) je nadindividuálna, je to realita svojho druhu (SUI GENERIS) – spoločnosť je iná kvalita, než sú kvality jednotlivých indivíduí. Predmetom sociológie má byť podľa Durkheima sociálna realita.
Max Weber sa k pojmu sociálny dostáva cez sociálne konanie, ktoré má byť predmetom sociológie. Sociálne konanie je také konanie, do ktorého konajúci vkladá subjektívny zmysel, ktoré je orientované na druhého, a ktoré je spojené s očakávaním, že aj druhý koná podľa subjektívneho zmyslu. Subjektívny zmysel je spoločenská norma, pravidlo, ktoré v spoločnosti vzniklo alebo je zaužívané. Vychádza z toho, že sociológia má hľadať zámer sociálneho aktéra.