Svet ekonomickej teórie demokracie

Svet ekonomickej teórie demokracie – hlavné tézy
 Aktéri v politickom prostredí konajú racionálne a sú zameraní na cieľ.
 Snažia sa maximalizovať zisk a minimalizovať náklady (minimax teoréma).
 Aktéri sa delia na vrstvu vládnucich a ovládaných.
 Politické strany sú združeniami aktérov, ktorí do nich vstupujú, pretože ich „ženie“ túžba získať politickú funkciu, miesto vo vláde alebo úrad. Hľadajú spôsob dostať sa do úradu (office seeking).
 Voľby sú procesom, v rámci ktorého voliči robia selekciu a výber medzi politickými stranami.
 Víťaz tohto výberu získava politickú funkciu, miesto vo vláde alebo úrad. Strany sa snažia maximalizovať svoj zisk – získať čo najviac postov.
 Vláda je dominantný aktér a jeho hlavná funkcia je deľba práce.
 Má možnosť ovplyvňovať ostatných aktérov (má moc uspokojovať potreby).
 Vláda je vždy reprezentovaná stranou alebo koalíciou strán, ktoré držia úrady, ich túžbou je udržať si tieto úrady. Udržanie úradu.

Výpočet základných téz tejto teórie však nie je konečný, z môjho pohľadu sú to tie najvýznamnejšie . Tento svet je do veľkej miery ideálny. Idealizácia spočíva hlavne v redukcii kvality na kvantitu. Ani tento ideálny model sa však nevyhýba iracionalite aktérov, spôsobenej nestálosťou predpokladov prostredia za určitých podmienok.
To je paradox celej teórie, pretože ak by bolo prostredie absolútne stále a všetci aktéri by boli racionálni, boli by aj konania absolútne stále. Slobodná vôľa by neexistovala, všetko by bolo známe „teraz“. Behom krátkej doby by sa nastolilo status quo, určitej racionálne najlepšej možnej maximalizácie úžitku väčšiny aktérov. Prestali by existovať cyklické väčšiny (pozri Říchová, 2000: 99). Niektorí aktéri musia byť aj iracionálni a prostredie čiastočne nestále. Inak by sme totiž boli už dávno uspokojení vo svojich potrebách a ja by som nemal dôvod písať túto prácu, iba ak by som robil niečo, čo ma neuspokojuje (hoci aj nepriamo), to by však už nebol „racionálny svet“.