Erving Goffman

Erving Goffman
[Ondrejkovič]
. Mead – proces interakcie základný spoločenský predpoklad, aby identita mohla vzniknúť, identita = spoločenská štruktúra, ktorá vyrastá so spoločenskej skúsenosti. – prebraté Goffmanom – pri očakávaniach, ktorým je subjekt vystavený možno rozoznať dve dimenzie: 1) v línii času disponuje individuálnymi biografickými vlastnosťami, ktorých interpretáciu subjektom možno označiť ako personálna identita 2) v aktuálnej, konkrétnej situácii je jednotlivec spojený väzbami v rôznych skupinách a rolových štruktúrach ich interpretácia predstavuje sociálnu identitu

[Giddens]
. dramaturgický model . život je ponímaný ako hra , v ktorej vystupujú herci na javisku, lepšie povedané na mnohých javiskách, pretože naše momentálne konanie závisí od toho akú rolu práve hráme. Rola sú sociálne definované očakávania, ktorými sa osoba s určitým sociálnym postavením riadi.
. ľudia sú veľmi citlivý na to, ako ich iný ľudia vnímajú a používajú mnoho foriem vytvárania dojmov, aby si zaistili, že na nich budú ostatný reagovať pre nich žiaducim spôsobom. Niekedy to môže byť dopredu premyslený zámer, ale obyčajne to patrí k veciam, ktorým nemusíme venovať vedomú pozornosť.
. väčšina spoločenského života môže byť rozdelená na oblasti javiskové (v popredí) a zákulisné (v pozadí). Javiskové – tie, pri ktorých jedinci vystupujú vo formálnych alebo štylizovaných rolách, ich vytvorenie a udržanie môže často byť tímová práca – pr) manželia sa často snažia skryť hádky pred deťmi, udržujú dojem harmónie, ale v ich neprítomnosti sa zúrivo hádajú.
Zákulisné – oblasti, v ktorých si jedinci chystajú rekvizity a pripravujú sa na interakciu vo formálnejších prostrediach, pripomínajú tak zákulisie divadla. Keď sa ocitnú ľudia bezpečne „za oponou“ môžu si dovoliť dať priechod pocitom a spôsobom správania, ktorým sa „na javisku“ zámerne vyhýbajú.

[Keller]
. téma rutiny pri výkone rolí, „herci“ si spravidla neuvedomujú, že ich pretvárka je vedená pomerne jednotvárnymi pravidlami a šablónami → sociálne rituály – spoločenský život v modernej spoločnosti je sériou drobných konverzačných ceremónií, ktorých účastníci sa navzájom uisťujú, že pred ostatnými vyzerajú tak ako by chceli. Tieto ceremónie nie sú samoúčelné a aktéri nimi zároveň potvrdzujú svoje mocenské pozície vo svete formálnych organizácií.
. Goffman ukazuje spôsoby, akými ľudia pri vzájomných interakciách svoju skutočnú totožnosť skrývajú v snahe ukázať idealizovaný obraz seba samých.