Hodnotová neutrálnosť sociológie

Hodnotová neutrálnosť sociológie.
Hodnotenie v sociológii - je jeden zo základných všeobecne metodologických problémov s-gie, ktorý súvisí s jej statusom ako objektívnej vedy. M.Weber pripisuje veľký význam požiadavke koncepcie s-gie ako nehodno- tiacej vedy. E. Durkheim upozorňuje na to, že s-gia nesmie byť individualistická ani sociálna, pretože takto pojatá s-gia sa nesnaží chápať ale reformovať. V. Pareto poukazuje na to, že osobné pocity s-lóga vedú k tomu, že ten nevypovedá o tom, čo je, ale čo by malo byť. Weber hodnotením rozumie formuláciu subjektívnych prianí, cez ktoré vstupujú do vedy mimorozumové, iracionálne prvky prebraté z hodnotových sústav náboženských, politických, etických a svetonázorových, ktoré poznávací proces deformujú. S-gia má byť principiálne nehodnotia- cou vedou, ktorá sa nemá podieľať na formulácii spoločenských cieľov. Weber si je však vedomý toho, že absolútne nehodnotiaca s-gia nie je možná už preto, že hodnotovo určené sú: problémy, ktoré s-lóg volí, východz ie predpoklady a tvrdenia, o ktoré opiera základ. teóriu a z nej vychádzajúce formulácie hypotéz, rozsah empiric. dát, ktoré môžu byť výskumom získané atď. Ideu nehodnotiacej s-gie do najradikál. dôsledkov doviedol neopozitivizmus, ktorý rozlíšil 2 typy výrokov - výroky o faktoch, ktoré sú založené na skúsemosti, a výroky o hodnotách, ktoré sú založené na subjektívnych preferenciách. Vedecké poznanie samo je síce hodnotou, ale tá sa dosiahne práve tým, že proces vedeckého poznania sa od partikulárnych (čiastkových) aj všeobecných hodnotiacich súdov max. oddelí (odlúči). Neopozitivisti spojili ideu nehodnotiacej sociológie s novou funkciou tejto vedy: empirický sociológ musí byť schopnný poskyutnúť validné (pravé, platné) /Validita= zákl. gnoz. väzba medzi skutočným javom a informáciou o ňom/ poznanie, ktoré nie je závislé na žiadnom hodnotovom systéme; musí byť neutrálny.