Demografia a zamestnanosť žien.
Ak hovoríme napr. o rodine, nemôžeme povedať, že k splývaniu mužských a ženských rolí, ktoré je spojené so zvyšujúcou sa mierou zamestnanosti žien dochádza výlučne v dôsledku demografických zmien.
Práve tak ani rôznosť foriem rodinného spolužitia nemôže byť vysvetľovaná výlučné demografic¬kými faktormi.
Hlavným dôvodom pre zvyšovanie zamestnanosti žien môže byť napr. zvyšovanie počtu pracovných miest v terciárnej sfére.
Ako príčina tohto javu bývajú častokrát uvádzané zmeny v hodnotovom rebríčku, predovšetkým individualizmus a snaha o zrovnoprávnenie pohlaví. Práve zmeny hodnôt výrazne prispeli k tomu, že páry začali uvažovať o možnosti práce žien.
Demografia rodiny – dôsledok zmeny kultúry.
Príkladom môžu byť premeny typu rodinného spolužitia v rozvinutých krajinách za niekoľko posledných desaťročí.
Pokles pôrodnosti zmenil napr. status žien v rodine. Tento demografický vývoj bol však podporený kultúrnymi fe¬noménmi (zmena životných hodnôt), ekonomickým rozvojom (nárast možností zamestnania v terciárnom sektore) a technickými prostriedkami (rozšírenie modernej antikoncepcie).
Durkheimov omyl. Durkheim sa mýlil, keď považoval demografické zmeny zo jediný a rozhodujúci faktor premeny spoločnosti. Mnohé príklady naopak dokazujú, že zvyšovanie hustoty populácie nevedie vždy nutne k prehlbovaniu deľby práce. Ak sa má vývoj uberať týmto smerom, je nutné, aby pôsobili i iné faktory (jak ekonomické, tak kultúrne). Sociálna zmena teda nikdy nevyplýva iba zo zmien demografic¬kých, ale je výsledkom pôsobenia mnohých faktorov.
Dlhodobý horizont vplyvu. I napriek tomu ale zostávajú demografické faktory jedným z prvkov, prostredníctvom ktorých sa dajú vysvetľovať sociálne zmeny, predovšetkým v oblasti rodiny a predovšetkým v dlhodobom horizonte.
Nemôžeme povedať, že by aj v krátkodobom horizonte demografický faktor nevplýval na sociálne zmeny v spoločnosti. Je však obyčajne kombinovaný spolu s inými faktormi – ekonomickými, kultúrnymi, ideologickými, a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat