Spätný vplyv ekonomiky na náboženstvo. Weber uznával aj podiel a dôležitosť spätnej interakcie, teda vplyvu ekonomiky na rozvoj náboženstva. Uznával, že určitá politická či ekonomická situácia môže priaznivo vplývať na rozvoj náboženstva a podporiť rozvoj toho ktorého konkrétneho náboženstva.
Je jasne dokázateľným javom, že vplyv ekonomiky na život v spoločnosti, stav zamestnanosti a iné faktory, vplývajú na spoločnosť čo spôsobuje, že ľudia sú viac, alebo menej citlivejší na náboženské hodnoty. Obyčajne je častým zjavom, že v čase ťažšej hospodárskej, politickej či spoločenskej situácie vzrastá náboženské cítenie u ľudí (v rokoch socialistického útlaku viery sa náboženské cítenie ľudí posilňovalo). Ekonomika a náboženstvo sú teda vo vzájomnej interakcii.
Poznámka – opačná interakcia. Niektorí sociológovia dokonca pre¬vrátili Weberovu tézu a tvrdili, že interakcia medzi kapitalizmom a náboženstvom bola v primárnej fáze opačná. Že kapitalizmus sa začal rozvíjať skôr než protestantizmus a tak vzájomný vzťah týchto dvoch skutočností je opačný a že rozvoj kapitalizmu napomohol rozvoju náboženstva. Tento názor je pomerne málo rozšírený, lebo aj keby boli istí znaky tejto vzájomnej interakcie, daný jav nie je tak výrazný aby bol skutočne viditeľný na sociálnych zmenách v spoločnosti.
Súčasný vplyv náboženských hodnôt.
Hoci aj dnes je náboženstvo jedným z faktorov sociálnych zmien, dnešná situácia sa výrazne líši od dôb rozmachu protestantizmu ktorý Weber skúmal.
Ľudské vedomie a konanie sú dnes ovplyvňované náboženstvom omnoho menej a náboženské hodnoty sú v mnohých prípadoch nahradené inými hodnotami, či už po¬litickými či ekonomickými. Ubudlo tiež rozdielov a napätí medzi-konfesného charakteru. Vplyv náboženských hodnôt na sociálnu zmenu sa v západných krajinách v priebehu posledných storočí znížil.
Žádné komentáře:
Okomentovat