Politizácia robotníckeho hnutia. V priebehu 19. stor. sa robotnícke hnutie stále viac politizuje. Prijíma prvky politického riešenia daného stavu.
Pokusy o založenie odborov. Prvé pokusy o založenie odborov skončili vo Veľkej Británii nezdarom. Sociálnemu hnutiu bol bližší projekt radikálnej zmeny spoločnosti. V súvislosti s masívnejším šírením Marxových myšlienok je roku 1864 v Londýne založená prvá medzinárodná robotnícka organizácia. Ako príklady viac či menej radikálnych poli¬tických hnutí môžeme uviesť chartistické hnutie vo Veľkej Británii, revolúciu v roku 1848 či Parížsku komúnu.
Nakoniec vznikajú robotnícke hnutia politického charakteru, ktoré sa snažia presadzovať politické riešenie problémov a hľadanie spoločných stanovísk k riešeniu spoločenských konfliktov. Celému procesu napomohol silný ekonomický rast a s tým spojené zlepšenie životných podmienok robotníkov.
... postupne vzniká robotnícke odborové hnutie.
Okolnosti vzniku odborov. Vznik prvých odborových organizácii napomohli konkrétne sociálne a politicko-ekonomické zmeny v spoločnosti. Vďaka ekonomickému rastu prinášajúcemu zvyšovanie životnej úrovne prestáva na konci 19. stor. robotnícke hnutie presadzovať čisto politické záujmy a začína formulovať predovšetkým sociálne požiadavky. K tomu pristupuje jednoznačnejší právny rámec a v ňom zadefinované miesto robotníkov a ich základných práv. Vďaka vzniku tohto právneho rámca sa umožnili podmienky na zakladanie odborov. Prvé veľké odborové organizácie boli založené vo Veľkej Británii v polovici 19. stor. Francúzska Všeo¬becná konfederácia práce (CGT) bola založená v roku 1895.
Žádné komentáře:
Okomentovat