Ohlasovaný koniec spoločnosti zamestnancov
Relatívna kríza plateného zamestnania...
Podľa Castela sú na procese zániku spoločnosti zamestnancov viditeľné tri zodpovedné či zúčastnené fenomény či obdobia, ktoré sú viditeľné vo vývoji spoločnosti.
Vznik zamestnaní za mzdu. Od začiatku 19. stor. sa začala silne prejavovať tendencia vytvárať pra¬covné miesta - vo Francúzsku má viac než 80 % ekonomicky aktívnej populácie sta¬tus zamestnanca pracujúceho za mzdu. Od polovice osemdesiatych rokov 20. stor. sa však vytváranie nových pracovných miest zastavilo.
Nezamestnanosť sa podieľa na rozpade spoločnosti zamestnancov a na tom, že mizne jedna z ich základných charakteristík - istota zamestnania. V Francúzsku postihuje nezamestnanosť viac než tri milióny ekonomicky aktívnych jedincov.
Dočasné zamestnania. Najdôležitejším indikátorom postupného zanikania spoločnosti zamest¬nancov je podľa R. Castela „destabilizácia stabilných". To znamená veľmi výrazné znižovanie počtu tzv. typických platených zamestnaní a vysoké zvýšenie podielu dočasných zamestnaní. Nápadne sa znižuje množstvo zmlúv uzatváraných na dobu neurčitú, ktoré sú nahradzované inými formami zamestnania. Tieto nové formy (zmluva na dobu určitú, externí dodávatelia, práca na čiastočný úväzok) sa pridávajú k starým formám (poľnohospodárstvo, výpomoc v domácnosti, učni a ľudia pracujúci doma). V roku 1990 predstavovali vo Francúzsku viac než 5,5 milióna pracovných miest (72 % zmlúv v podnikoch s viac než 50 zamestnancami bolo v roku 1994 uzatvorených na dobu určitú). Samotná podstata zamestnávania je tak ohrozená.
Žádné komentáře:
Okomentovat