Vznik a následný zánik typických zamestnaní

Vznik a následný zánik typických zamestnaní
Vznik nových foriem zamestnávaní
Pred rokom 1945 neexistovala žiadna norma zamestnávania. Zamestnanie bolo všeobecne nestále. Väčšina podnikov sa nesnažila udržať si pracovnú silu žiadnym spôsobom. Bolo obvyklé vyplácať výkonovú mzdu a nezane¬dbateľná časť ekonomicky aktívnej populácie vôbec plat nepoberala. Neexis¬toval ani typický spôsob zamestnávania.
Po roku 1945 vzniká norma zamestnávania (téma 77), ktorou sa riadi uzatváranie zmlúv. Ide o stále platené zamestnania, teda miesta so zmlu¬vou na dobu neurčitú, ktoré sú ohodnotené uspokojivým platom zvyšujúcim sa s počtom odpracovaných rokov. Poskytujú tiež určitú sociálnu ochranu a istú mieru sociálneho uznania. Staré formy zamestnávania, ktoré od tej doby nazývame „atypickými zamestnaniami", však nevymizli celkom. Neexis¬tujú už síce v rámci veľkých podnikov, ale sú charakteristické pre niektoré profesie (ide napr. o poľnohospodárskych robotníkov či ľudí pracujúcich v domácnosti).
V dôsledku krízy vzniká mnoho rôznych foriem zamestnávania
V období krízy vzniká množstvo nových foriem zamestnanosti, ktoré spô¬sobujú zánik normy typického zamestnania. Ide napr. o uzatváranie pra¬covných zmlúv na dobu určitú, dodávateľské služby, asistované umiestnenie v zamestnaní či rôzne stáže. Mimo vyššie zmienených foriem krátkodobých zamestnaní sa tiež rozvíja práca na čiastočný úväzok.
Nové formy zamestnávania sa rozširujú v celom ekonomickom priestore. Neobmedzujú sa rovnako ako staré formy iba na niektoré profesie či zamestná¬vateľov. Dokonca i veľké podniky a štát využívajú atypické zamestnania, a to do tej miery, že sa zdá, že norma zamestnávania zaniká a že samotný koncept typického zamestnania stráca zmysel.
Nové formy zamestnávania sú veľmi zriedka akceptované na základe vzájomnej dohody. Zamestnanci sú nútení ich prijať.