Selektivita nezamestnanosti sa meria indikátormi zraniteľnosti
a zamestnateľnosti.
Indikátory zraniteľnosti a zamestnateľnosti sú kritéria ktorými sociológia skúma stav istej sociálnej skupiny, istej skupiny v spoločnosti a jej možnosti na trhu práce, alebo jej ohrozenia a problémy ak si nevie nájsť prácu. Medzi takéto skupiny často patria ženy, mladí ľudia pre ich častý sklon meniť zamestnanie a predovšetkým starší ľudia. Vieme vypozorovať isté kritické oblasti v ktorých sa prejavuje tento indikátor zamestnateľnosti.
■ Znížená schopnosť prispôsobenia starších ľudí spôsobuje, že zamestnateľnosť starších ľudí sa znižuje s vekom. Naproti tomu mladí ľudia sú zamestnanteľní bez najmenších problémov, ale oni práve naopak najčastejšie dávajú výpoveď.
■ Dlhodobá nezamestnanosť, ktorá výrazne vzrástla v osemdesiatych rokoch 20. stor. zasahuje predovšetkým ekonomicky aktívnu populáciu nad štyridsať rokov. Freyssinet tento jav nazýva „nezamestnanosťou, ktorá vedie k sociálnej exklúzii".
■ Zamestnateľnosť žien je znížená pre ich materské a rodičovské úlohy. Materstvo je akoby „rizikovým“ faktorom pre zamestnávateľov, ktorí po zaučení zamestnankyne na isté pracovné miesto „riskujú“ jej výpadok pre materské úlohy, alebo v čase choroby detí a pod.
■ Zraniteľnosť sa so stúpajúcim vekom v rozpätí aktívneho veku sa znižuje. Čím viac je osoba v produktívnom veku staršia, tým lepšie spĺňa charakteristiky vyžadované pre konkrétne zamestnanie a jej hodnota sa na trhu práce zvyšuje. Mladí ľudia sú naproti tomu zraniteľnejší, pretože častejšie vyhľadávajú krátkodobé zamestnanie. Sú teda zamestnatelnejší, ale i zraniteľnejší, a preto bývajú častejšie obeťami tzv. opakovanej nezamestnanosti (J. Freyssinet).
Masová nezamestnanosť je relatívne nový jav - práve preto dosiaľ nevznikla skutočná sociológie nezamestnanosti. Podzamestnanosť sa týka takmer pätiny aktívnej populácie a nie je iba ekonomickým fenoménom, ale tiež sociálnym.
Žádné komentáře:
Okomentovat