Strata profesionálneho vplyvu

Strata profesionálneho vplyvu.
Odbory však svoje výlučné postavenie strácajú dokonca i na poli profesionálnom, kde im začínajú konkurovať rôzne nezávislé združenia. Všetky vyššie zmienené zmeny boli prvými známkami krízy odborového hnutia, ktorá nastáva na začiatku sedemdesiatych rokov 20. stor. (témy 72 a 73).
Rozmanitosť odborového hnutia
Opozičné odborové hnutia, hnutia kontroly a riadenia
Opozičné odborové hnutia, nazývané niekedy tiež hnutím revolučným, sa snažili transformovať spoločnosť ako celok. V roku 1906 boli v Charte z Anmiens definované dva hlavné ciele pre Franc. všeodborovú konfederáciu práce. (CGT):
a. každodenným bojom zlepšiť životné pod¬mienky robotníkov
b. prostredníctvom časovo neobmedzeného generálneho štrajku celkom zásadne transformovať spoločnosť.
Takto stanovené ciele sú výsostne opozičnou koncepciou práce odborov, kde sa celá efektivita práce vkladá do konfrontácie s aktuálnou politickou silou a ekonomickou lobby. Francúzske odborové hnutie je tradične hnutím opozičným a CGT je v rámci veľkých francúzskych odborových organizácii bezpochyby tou najrevolučnejšou.
Odbory ako hnutia kontroly.
Odbory fungujúce ako hnutie kontroly sa snažia dosiahnuť predovšetkým zlepšenie pracovných a životných podmienok pracujúcich. Ich cieľom nie je hlboká transformácia spoločnosti a odmietajú tiež podiel na riadení podniku. Tomuto modelu sa najviac približuje anglické a americké odborové hnutie.
Odbory ako hnutia ochotné riadiť.
Odborové hnutie riadenia chce participovať na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa robotníkov a spolurozhodovať jak o sociálnych záležitostiach, tak o samotnom chode podniku. Tento model je typický predovšetkým pre Nemecko, severské krajiny alebo Francúzsku demokratickú konfederáciu práce (CFDT).