Feminizácia aktívnej populácie

Feminizácia aktívnej populácie
Miera zamestnanosti žien sa za posledných niekoľko desiatok rokov výrazne zvýšila. Fenomén ženskej práce však nie je nový. Na začiatku 20. stor. pracovali ženy živnostníkov po boku svojich manželov a zanedbateľný nebol ani počet žien, ktoré pracovali ako robotníčky alebo slúžili v domácnosti. Na začiatku dvadsiatych rokov 20. stor. sa však miera zamestnanosti žien výrazne znížila, čo bolo bezpochyby spôsobené zmenšením sa počtu samostatných živností a rozvojom platených stredných tried, ktoré využívali zvýšenie miezd (jeden plát k uživeniu celej rodiny stačil).
Od začiatku šesťdesiatych rokov sa skutočnosť ktorú sme práve popísali úplne zmenila. V roku 1962 počet aktívnych žien vo Francúzsku dosahoval 6.5 milióna. Aktívnych mužov bolo 13 miliónov. O tridsať rokov neskôr už je to 11 miliónov žien a 14 miliónov mužov.
Postupné šírenie ženskej práce je spôsobené mnohými faktormi
Aký je vzťah medzi konjunktúrou na trhu práce a vstupom žien na tento trh? Pri hľadaní odpovedí na túto otázku sa dajú vysledovať dve opačne smerujúce tendencie:
Zvyšovanie miery nezamestnanosti môže ženy podnecovať k tomu, aby sa snažili zaistiť domácnosti viac zdrojov príjmov a obmedziť tak veľkosť chudoby. Na druhej strane ich to však môže od hľadania práce tiež odradiť pretože v dôsledku vysokej miery nezamestnanosti majú iba malú šancu prácu nájsť. Skutočnosť je ale taká, že iba veľmi málo žien tieto fakty zohľadňuje. Väčšina z nich totiž situáciu na trhu práce vôbec neberie do úvahy.
Tato forma „vyvažovania" miery mužskej a ženskej zamestnaností vzniká v dôsledku istej homogenizácie pracovného správania sa, ktorá ako taká vyplýva z všeobecného zbližovania mužských a ženských vzorcov správania sa. Obraz rodiny v ktorej muž obstaráva živobytie a žena zaisťuje výchovu a domáce práce, sa stáva minulosťou. Rodina ako inštitúcia stráca svoju stabilitu (o čom svedčia predovšetkým štatistiky rozvodovosti) a rodinné úlohy sa výrazne menia.
V šesťdesiatych rokoch 20. stor. bol cyklus ženskej aktivity na pracovnom trhu často prerušovaný podľa nasledujúcej schémy:
aktivita – stiahnutie z trhu pri prvom dieťati - aktivita.
Od začiatku osemdesiatych rokov už tento model nefunguje. Ženy vo veku 20 až 35 rokov sa veľmi zriedka celkom sťahujú z pracovného trhu (často tak urobí až pri príchode tretieho dieťaťa) a charakter ženskej práce sa mužskej práci stále viac približuje. Vysoká miera aktivity žien vo veku 25 až 55 let je takmer konštantná.
Tromi základnými charakteristikami správania sa je teda zvýšenie priemerného veku vstupu na pracovný trh, znižovanie priemerného veku odchodu z pracovného trhu a zvýšenie miery zamestnanosti žien. Zdá sa, že prvá tendencia bude i naďalej pokračovať, zatiaľ čo druhá sa pravdepodobne skoro otočí a tretia už takmer dosiahla svoje maximálne hodnoty.