Slabiny teórie racionálneho aktéra.
- mylný predpoklad že všetci aktéri zúčastnení na nejakej spoločnej akcii konajú racionálne. Podľa kritikov tejto teórie je totiž účasť na neja¬kom protestnom stretnutí, alebo hnutí len veľmi zriedka založená na rýdzo racionálnych základoch, motívoch. Správanie sa jedincov sa omnoho viac riadi hodnotami a normami.
- zisk z takýchto spoločných aktivít je aj pri najtriezvejšom racionálnom úsudku nepravdepodobný, alebo pochybný. Racionálne uvažujúci jedinec by sa v mnohých prípadoch kolektívnej akcie vôbec nemal účastniť. Lebo aj pri racionálnom zvážení všetkých premenných je zisk vyplývajúci z kolektívneho konania nejakého úkonu celkom nepatrný, alebo sa vôbec nedá odhadnúť, zatiaľ čo investovať je nutné okamžite.
Príkladom takej situácie môže byť správanie sa vo voľbách. Tým, že sa volič účastní vo voľbách nevie aký bude prínos takéhoto konania. Strana ktorú volil sa možno vôbec nedostane k moci. Ale investovať je treba hneď. Platí sa určitá cena zhmotnená v čase strávenom zhromažďovaním informácií, dobou ktorú je treba venovať samotnému hlasovaniu a pod.). Jedinec pri tom nemá najmenšiu pravdepodobnosť, že nejakým spôsobom ovplyvní výsledok volieb. Napriek tomu však občania volia, a to do¬konca i v tých krajinách, kde je životu nebezpečné postaviť sa vládnej strane a kde je odovzdanie hlasu z hľadiska jednotlivca úplne bezúčelné, pretože voľby sú zmanipulované.
Významový paradox. Pri hodnotení tejto teórie nastáva istý paradox. Význam a presvedčivosť tejto teórie mobilizácie na báze racionálnych argumentov a hypotéze racionálne konajúceho aktéra je iba v prípadoch, keď má vysvet¬liť neschopnosť jednotnej mobilizácie a jednotného postupu. Naproti tomu ak má vysvetliť schopnosť kolektívnej akcie zlyháva.
Zástancami tejto teórie bol Marxizmus. Vyžadujú však zjednávateľa jednoty - organizátora. Marx a marxistickí autori, prijali tento názor na organizáciu kolektívnej akcie a kolektívneho postupu, ale poznamenávajú, že jednotliví aktéri sa nikdy nezjednocujú automaticky, akoby samovoľne, ale je potrebné jednotu vzájomne zjednávať a ustaľovať. Ich poznanie vychádzalo z ich aktívnej účasti na politických bojoch či čin¬nosti odborového hnutia. Napriek tomu však kolektívny postup považujú za legitímny a normálny vo všetkých prípadoch sociálnych zmien a jeho eventuálnu absenciu vysvetľujú tým, že vládnuca trieda používa fyzické alebo ideologické násilie, aby jednotu zabránila.
Žádné komentáře:
Okomentovat