Táto definícia zavádza ideologizáciu spoločnosti.
Na rozdiel od predchádzajúcej definície tu vidíme nie len ideologický podklad politiky, ale ideológia je spôsob konania, je to vlastne presadenie ideológie do života. A túto skutočnosť môžeme nazvať - Ideologizácia verejného života.
V takýchto prípadoch ide ideológia cez svoje hodnotové systémy presadiť svoju politickú ambíciu a spoločenskú prevahu a tak nastoliť vlastný hodnotový systém do celého života spoločnosti s centrálnym zámerom prevziať moc a organizovať život spoločnosti. Nastáva tzv. ideologizácia – zavádzanie ideológie do politického a verejného života.
Väčšina definícii spája ideológie s materiálnymi záujmami.
História vývinu spoločnosti pozná ideológie, ktoré sa často spájali s materiálnymi záujmami. Išlo im o to – ideologicky odôvodniť materiálne záujmy. Boli akoby výsledkom ekonomickej situácie.
Takýmto spôsobom vnímal ideológie predovšetkým Marx. Marx vnímal ideológiu jednostranne. Vždy mal na mysli materiálne záujmy ideológie. Ideológiu považoval za nedôležitú. Označoval ich za súbory klamných reprezentácií, legitimizujúcich privilégia vládnucej triedy. Ideológiu stotožňoval s kultúrou a ako takú ju považoval za spoločenskú nadstavbu, teda za čosi druhotné a preto celkom závislé na ekonomickej základni (téma 21). na premenách ktorej sú závislé všetky sociálne zmeny.
Marx sa akoby snažil ideológie istým spôsobom „odmaskovať“ a poukázať, že sú akoby zavádzaním a postranným záujmom buržoázie, čo sa dá odstrániť pestovaním rýdzeho ekonomického rozvoja. Podľa neho totiž vždy slúžia k presadzovaniu záujmov jednej konkrétnej spoločenskej skupiny.
(Nakoniec sám zaviedol ideológiu, ktorá zaviedla presadzovanie moci jednej skupiny, klamaním celých spoločenských vrstiev a porušovaním práv všetkých ostatných.)
Žádné komentáře:
Okomentovat