Horizontálna deľba práce a normovaná práca
Taylorizmus rozvíja teóriu horizontálnej deľby práce až do krajnosti. Je založená na predpoklade, že ak jeden pracovník vykonáva väčšie množstvo úkonov, znižuje sa produktivita. Povedané slovami C Friedmanna horizontálna deľba práce však prácu veľmi „drobí". Každý úkon je nutné vykonať jedným či niekoľkými gestami. Práca tak stráca svoj význam. Práce je striktne normovaná.
■ Robotníci musia vykonávať iba prísne normované gestá, od ktorých sa za žiadnu cenu nesmú odchýliť.
■ Robotníci musia dodržiavať časový rozvrh, časový plán. Doba trvania každého gesta je vy¬medzená presne na sekundy. Práca je odmeriavaná predákmi, vďaka čomu sa obmedzujú prestoje a odpadá nutnosť vypočítavať mzdu podľa výkonu alebo podľa počtu kusov.
Taylorizmus bol rozpracovaný H. Fordom, ktorý ho rozšíril o pásovou výrobu (použitím mechanického pásu, ktorý umocňuje prácu ešte viac rozčleniť na jednotlivé úkony, čím odpadá nutnosť merať čas) a zaviedol five dollars a day (výrazné zvýšenie miezd). Tiež H. Fayol taylorizmus istým spôsobom modifikoval - upravil model hierarchie v podniku a štruktúru zodpovednosti. Taylorizmus ako spôsob organizácie práce bol spochybnený zohľadnením ľudského faktora. E. Mayo (pozri téma 69) bol prvým, kto zdôraznil, že človek nie je iba strojom.
Žádné komentáře:
Okomentovat