Odborové hnutia konca 20. stor.

Odborové hnutia konca 20. stor.
Na hranici spolupráce a boja
Kríza odborov konfrontácie a kontroly. Odborové hnutia najviac zamerané na triedny boj sa najhoršie vyrovnávajú s ekonomickou krízou. Napríklad francúzske odborové hnutie u ktorého počet sympatizantov vždy koreloval s mierou konfliktnosti, zostává všeobecne hnutím triedneho boja a prechádza hlbokou krízou. Tiež anglické a americké odbory, silne poznamenané korporativizmom a v mnohých prípadoch neprispôsobivosťou, prežívajú v dôsledku krízy a pôsobenia liberálnej politiky obdobie hlbokého odlivu členov.
Spolupráca odborov na riadení podniku. Situácii sa najlepšie prispôsobili tie odborové organizácie, ktoré sa rozhodli pre spoluprácu. Jedná sa o nemecký typ odborového hnutia, ktoré je zvyknuté pracovať na princípe spoločného riadenia a je pripravené vyjednávať, bez toho aby si uzatváralo možnosť konfrontácie.
Za zvláštny model sociálneho hnutia by sa dali považovať: švédske odbory, pre ktoré je charakteristický vysoký stupeň flexibility a ktoré sa stali je¬diným odborovým hnutím zaznamenávajúcim príliv nových členov. Princíp spolupráce prijalo i odborové hnutí v Japonsku.
Preferovaný systém odborov riadenia. Zatiaľ čo odborové hnutia triedneho boja a kontroly len s ťažkosťami prekonávajú krízu, je situácia odborov akceptujúcich spoluprácu relatívne uspokojivá. Je teda pochopiteľné, že sa mnohé odborové organizácie snažia viac prikláňať ku stratégii spolupráce.