- Výskum politiky proti nezamestnanosti. Druhý prúd skúmal politiku boja proti nezamestnanosti. Napríklad A. Gauvin popisuje v práci Spoločenské údaje 1993 prácu rôznych, po sebe na¬sledujúcich politikov ktorí sa venovali zvyšovaniu zamestnanosti vo Francúzsku.
- Výskum vplyvov dlhodobej nezamestnanosti. Mnohé štúdie sa dotýkajú dlhodobej nezamestnanosti, príčin nezamestnanosti a okamihu návratu do pracovného života. Vyplýva z nich, že cha¬rakteristiky dlhodobej nezamestnanosti sa často líšia, ale ich dôsledkom býva v mnohých prípadoch nezamestnanosť spôsobujúca sociálnu exklúziu.
Definícia nezamestnanosti. Medzinárodný úrad práce definuje nezamestnanosť na základe štyroch kritérií.
Nezamestnaný je podľa neho človek, ktorý nemá zamestnanie, je schopný pracovať, vyhľadáva zamestnanie a hľadaniu zamestnania sa venuje aktívne. Teda má spĺňať tri podmienky.
1.osoba je schopná práce – vekom, zdravotným stavom, osobnou situáciou
2.osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
3.sú aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.
Každý štát si definuje nezamestnanosť. Podrobnejšiu definíciu čo je nezamestnanosť a ako vníma nezamestnanosť si každý štát určuje sám, alebo to robí jeho štatistický úrad.
Napr. Francúzsky štátny štatistický úrad hovorí o definícii nezamestnaného ináč. V jeho chápaní ak má byť jedinec považovaný za nezamestnaného musí byť schopný či ochotný nastúpiť do zamest¬nania v období kratšom pätnásť dní.
Miery nezamestnanosti, alebo jej výskum nesvedčia presne o skutočnom stave nezamestnanosti. Nerozlišujú totiž medzi nezamestnanosťou a podzamestnanosťou v hospodárstve.
Podzamestnanosť je jav, ktorý hovorí o inom, skutočnom počte zamestnaných ľudí, ktorý sa líši od počtu nezamestnaných.
Žádné komentáře:
Okomentovat