Obnovenie systému samostatne zárobkových činnosti

Obnovenie systému samostatne zárobkových činnosti prispieva k vzniku nového pracovného modelu
Samostatne zárobková činnosť, u ktorej sa zdalo, že v dôsledku rozšírenia práce za mzdu celkom zanikne, sa začína znovu rozširovať. Je to spôsobené okrem iného aj snahou mnohých podnikov externalizovať niektoré zo svojich činností, v nie¬ktorých prípadoch dokonca za cenu toho, že ich budú vykonávať bývalí zamestnanci či novo vytvorené menšie firmy.
Zdá sa teda, že smerujeme k novému pracovnému modelu, ktorý prináša zánik spoločnosti zamestnancov. Ide o návrat k takému modelu práce, v ktorom aktívni jedinci ponúkajú svoje služby podnikom v rámci konkrétnych projektov. Takým príkladom môže byť tzv. práca na diaľku, napriek tomu, že doteraz bola pomerne marginálna, je ilustráciou viac než výslovnou. Táto zmena znamená koniec systému ochrany a stability, ktorý charakterizoval spoločnosť zamestnancov.
Premenu, ku ktorej v súčasnosti dochádza, je treba dlhodobo sledovať, pretože zatiaľ ju môžeme považovať iba za dočasný trend. Je tiež veľmi pravdepodobné, že podniky budú i naďalej cítiť potrebu pripútavať si k sebe jadro svojich zamestnancov, ktorého úlohou bude zaisťovať prežitie podniku. Toto pripútavanie bude pravdepodobne ešte pomerne dlho prebiehať prostredníctvom ponuky stálych pracovných miest so zmluvou na dobu neurčitú.
Predovšetkým veľké firmy a špecializované činnosti s vysoko odborným rozsahom práce si budú firmy chrániť ako stálych zamestnancov. Investovali totiž do ich zaškolenia alebo rekvalifikácie a tak je pre nich nehospodárne aby vyškoleného zamestnanca prenechali konkurencii, alebo o neho prišli.
Zmenu zamestnaneckých pozícií na systém subdodávok samostatne zárobkovo činných osôb budú firmy podporovať predovšetkým u neodborných prác a jedným z dôvodov je miera odvodov. Ak bude štát zvyšovať odvody za zamestnanca a tie budú neúmernou záťažou pre firmy, budú sa snažiť znižovať stavy kmeňových zamestnancov, na spoluprácu so samostatne zárobkovo činnými osobami, aby si odvody odvádzali sami.
Typické a atypické zamestnania
V priebehu posledných tridsiatich rokov sa postupne ustálila nová norma zamestnaní. Zdalo sa, že táto premena reaguje na jednej strane na potreby zamestnancov (istoty práce a sociálne uznanie) a na druhej strane na potreby zamestnávateľov (najímať si pracovné sily na dlhšiu dobu a určitým spôsobom si ju k sebe pripútať), a odráža tak ekonomickú situáciu práve v tomto období relatívneho nedostatku pracovných síl. Svoju špecifickú úlohu hral v tomto procese štát, ktorý vystupoval v roli sociálneho ochrancu a vznik novej formy zamestnávania podporoval. V období krízy je však koncept typického zamestnania, ktorý vznikol na základe sociálneho konsenzu, spochybnený a formy zamestnávania sa začínajú rozrôzňovať.