Podzamestnanosť. Hranica medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou sa v súčasnosti stiera. Významná časť populácie je striedavo zamestnaná a potom istý čas nepracuje, alebo je stále ne¬zamestnaná ale pracuje sezónne. Ide o osoby vykonávajúce dočasné zamestnania, ktoré sú často opakovane nezamestnané. Ide tiež o osoby pracujúce na čiastočný úväzok, študujúcich, alebo tých, ktorí prechádzajú procesným výcvikom, alebo osoby, ktoré už nefigurujú na zoznamoch nezamestnaných, pretože sú demotivované a registrácia na úrade práce pre nich stráca význam, alebo si už nemôžu činiť, nárok na sociálne dávky. Preto evidencia nezamestnaných a skutočný počet zamestnateľných osôb sa nezhodujú. Zamestnateľných osôb je viac. Ale legálne výkazy pracujúcich udávajú menší počet zamestnaných. Vzniká nový jav – podzamestnanosť, ktorý je fenoménom širšieho dosahu než nezamestnanosť.
Podzamestnanosť v tomto chápaní je jav na trhu práce, keď počet skutočne zamestnaných je menší ako je skutočný počet pracujúcich, ktorí vykonávajú občasné práce, alebo sezónne práce.
Nezamestnanosť je selektívna. Nezamestnanosť je veľmi selektívny jav. Nie je rovnaká vo všetkých kategóriách obyvateľstva v konkrétnych krajinách. Všeobecne sa dá povedať, že v roku 1990 figurovalo na zoznamoch nezamestnaných viac žien ako mužov. Napríklad vo francúzsku to bolo 26,5% žien, ale iba 6,9% mužov vo veku od 25 do 49 rokov. Medzi najpostihnutejšie skupiny patria mladí ľudia, ženy, nekvalifikovaní pracovníci a cudzinci.
Miera ženskej nezamestnanosti je tiež indikátorom diskriminácie, pretože svedčí o tom že ženy majú sťažený prístup na trh práce. Poukazuje však aj na skutočnosť feminizácie ekonomicky aktívnej populácie a na trend, v rámci ktorého stále viac žien opúšťa domácnosť a vstupuje na trh práce.
Žádné komentáře:
Okomentovat