Strata svojho politického a sociálneho vplyvu.
V 20. stor. je pre odborové hnutie charakteristické, že jedná nárazovo a nepríliš organizovane. Napríklad francúzske sociálne hnutie zaznamená¬valo na jednej strane výrazný príliv nových členov (napr. v roku 1936), na druhej strane je možné pozorovať tendenciu trieštenia na menšie celky, hlavne v obdobiach slabnutia intenzity činnosti odborov.
Od začiatku šesťdesiatych rokov 20. stor. sa význam odborov ako súčasti spektra sociálnych hnutí znižuje. Spoločenská diskusia sa už totiž netýka iba práce, ale začína sa rozširovať na témy, ako sú konzumný životný štýl, ekológia, feminizmus, boj za regionálnu samostatnosť atď. Môžeme tiež pozorovať, že debaty sa začínajú presúvať z oblasti požiadaviek kvantita¬tívneho charakteru k požiadavkám kvalitatívnym.
Odbory v Socialistickom Československu. Odbory na Slovensku a v socialistických krajinách boli za roky socializmu len „štatistickou“ organizáciou, ktoré neplnila svoje úlohy na trhu práce, ale sa zaoberala sociálnymi doplnkami pre robotníkov a ich rodiny. Venovali sa organizácií aktivít ktoré mali zvyšovať životnú úroveň robotníkov (fond na zvyšovanie občianskej vybavenosti, na kultúrne doplnky pre rodiny robotníkov a pod). Umožňovali rekreácie za účelom ktorých „vlastnili“, alebo využívali isté zariadenia štátu, ktoré boli určené predovšetkým na odborové odpočinkové aktivity pre zamestnancov. Organizovali isté oslavné a reprezentačné aktivity pre rodiny zamestnancov. Dávali darčeky pre deti zamestnancov na Mikuláša, na Vianoce a pod. Je treba povedať že všetky tieto aktivity boli zároveň zneužívané na propagandu komunistickej strany ktorá tým chcela dať najavo efektivitu socialistickej ekonomiky.
Žádné komentáře:
Okomentovat