Teória iracionálneho aktéra

Teória iracionálneho aktéra.
Kolektívna akcia na iracionálnych základoch. Podľa tejto teórie je kolektívny postup v nejakých spoločných aktivitách možný na báze iracionálnych dôvodov. Ide o davovú psychózu a manipuláciu. Podľa tejto teórie ľudia v dave konajú iracionálne, napodobňujú vodcov alebo sa nimi nechávajú manipulovať. Ak teda dokážu postupovať jednotne je to na báze davovej psychózy, alebo nadšenia. Túto teóriu hlásali na konci 19. stor. Tarde a Lebon ktorí sa pokúšali vyvrátiť marxistické predpoklady a prichádzajú s vlastnými psycho-sociologickými teóriami kolektívneho konania.
Teória utilitarizmu a pragmatizmu.
Kolektívna akcia na báze utilitarizmu a osobného pragmatizmu. Táto teória hovorí, že kolektívna akcia jednotlivých aktérov nikdy nie je automatická, ale je možná vtedy, ak jednotliví aktéri účastní kolektívnej akcie usúdia, že z toho budú mať osobne prospech. Ak usúdia, že „náklady“ na mobilizáciu (peniaze, čas atd.) neprekračujú predpokladaný zisk. Táto teória vznikla ako reakcia na mienku autorov, ktorí hovoria o iracionálnej motivácii kolektívneho konania. Vytvorili ju autori, ktorí sa venovali mikrosociologickým štúdiám spoločnosti.
Teória čierneho pasažiera.
Teória hovorí o priživení sa na spoločnom zisku. Táto teória tiež naväzuje na teóriu racionálneho aktéra a teóriu pragmatizmu. Hovorí, že pri kalkulácii o tom, či sa na kolektívnej akcii zúčastniť, alebo nie je vystupuje ako silný stimulant faktor spoločného zisku z danej akcie. V prípade že individuálni aktéri spoznajú, že okrem svojho osobného zisku sa ich spoločnou akciou dosahuje ešte aj spoločný, kolektívny zisk ktorý prináša výhody všetkým, či už sa akcie zúčastnili, alebo nie, konkrétny aktér sa akcie radšej nezúčastní. Aktér zvolí radšej stratégiu „čierneho pasažiera - akcie sa nezú¬častni (cena, alebo jeho náklady sa budú rovnať nule), ale prípadný zisk bude môcť využiť.
Teória podnikateľa.
Podľa tejto teórie vodcovia musia členov hnutia motivovať nejakým spôsobom. Sľubujú im teda materiálne a predovšetkým symbolické odmeny (uznanie). Mimo hnutia musia vedieť čo najlepšie využívať ďalšie zdroje, ktorými disponujú (peniaze, práca zainteresovaných osôb, kontakty v médiách atd.), čo im umožni zvýšiť počet sympatizantov a zaistiť presadenie záujmov členov hnutia.