Marx – aj „neúspešné“ konflikty vyvolávajú zmeny spoločnosti

Marx – aj „neúspešné“ konflikty vyvolávajú zmeny spoločnosti. Marx dúfal, že proces postupnej organizácie robotníckej triedy vyústi do revolúcie, teda do násilnej štrukturálnej sociálnej zmeny. A tak každá forma prejavených konfliktov v spoločnosti, nakoniec aj neefektívne formy konfliktov, podporujú isté sociálne zmeny v spoločnosti.
Dahrendorf – konflikty ako boj zamestnancov a manažmentu.
Sto rokov po Marxovi Ralph Dahrendorf obnovuje sociológiu konfliktu. Za rozhodujúci prvok konfliktu nepovažuje vlastníctvo výrobných prostriedkov, ale moc, ktorú definuje ako pravdepodobnosť či nutnosť poslúchnuť vydaný príkaz.
Hovorí, že v rámci určitého spoločenstva (napr. podniku) sú od seba jasne odlíšení tí, ktorí majú moc a ti, ktorí ju poslúchajú. Logicky by teda jedna skupina mala ovládať všetky sociálne interakcie a druhá by jej mala byť podriadená. Ak je tomu tak, vytvárajú tieto dve skupiny - sociálne triedy, boj o uchopenie moci.
Zásadný rozpor v spoločnosti stavia proti sebe triedu sústreďujúcu v svojich rukách moc (napr. manažérov) a triedu, ktorá k nej nemá prístup (zamestnanci).
Množstvo konfliktov v jednej spoločnosti.
Podľa Dahrendorfa majú členovia jednej sociálnej skupiny spoločné záujmy. No sociálnych skupín je veľa. Vzniká teda množstvo konfliktov, ktoré proti sebe vždy stavajú dve skupiny. No je možné aj to, že ten istý človek je zapojený do dvoch rôznych konfliktov. V rámci jednej organizácie môže byť príslušníkom vlád¬nucej skupiny, zatiaľ čo v rámci inej mu môže byť všetka moc odňatá. Dá sa dokonca predstaviť si, že jedna a tá istá skupina môže v jednom kontexte vlád¬nuť, zatiaľ čo v inom byť ovládaná. A tak vstupuje do dvoch rôznych konfliktov. V jednom je proti zmene a v druhom je za zmenu.