Nedostatky Mayovho výskumu

Nedostatky Mayovho výskumu. Výskum ktorý robili spomenutí sociológovia mal slabiny. Nedostatky ich výskumu boli v tom, že výskum robili za účelom zvýšenia produktivity firmy. Vzhľadom k tomu, že cieľom štúdii a výskumov tejto školy bolo pomôcť zvý¬šiť produktivitu práce v podnikoch, dopúšťali sa sociológovia istej redukcie skúmaných faktorov - zohľadňovali iba tie, ktoré sa priamo týkali firmy a jej vedenia a celkom vypustili analýzu sociálneho a rodinného prostredia robotníkov. Neskorší sociológovia tvrdili, že pri výskume v hawthornských dielňach sa sociológovia obmedzili iba na analýzu pracovného pro¬stredia a tak sa dopustili nadmernej redukcie. Človek je totiž nie len členom rôznych zoskupení v rámci podniku, kde pracuje, ale i súčasťou vonkajších zoskupení (napr. rodiny, Cirkvi či iných sociálnych skupín).
Zohľadnenie sociálnych vzťahov iba na pracovisku nestačí. Je treba povedať že aj takéto zohľadnenie sociálnych väzieb, ktoré sa však týkajú iba prostredia pracoviska nestačí.
Analýzy práce v súvislosti s ostatnými sférami sociálneho života prevádzala vo Veľkej Británii cambridgeská škola a vo Francúzsku A. Touraine (téma 22).
Od sociológie práce k sociológii pracujúcich. Je to posun od pohľadu ktorý sa venoval len pracovnému prostrediu a všetkým existujúcim vzťahom tohto prostredia, k celkovému pohľadu aj na zázemie a domáce prostredie pracovníka. Tento postoj k sociológii práce začali používať nasledovníci Eltona Maya. Zdieľali názor, že Mayo sa nevenoval dostatočným spôsobom sociálnemu prostrediu a zázemiu pracujúcich a sami sa pri svojom výskume snažili zohľadniť nie len pracovnú oblasť vzťahov pracujúcich, ale i sociálnu sféru, do ktorej práca zapadá, ako jedna zo súčastí danej sféry. Sociológia práce sa teda postupne začala meniť v sociológiu pracujúcich. Venuje sa už nie samotnému pracovnému procesu, ale venuje sa pracujúcim a všetkým oblastiam ich života a toho čo vplýva na ich pracovné nasadenie.
Zánik sociológie práce. Týmto novým postojom sa vlastne postuloval zánik sociológie práce a vytvorila sa nová forma sociologického štúdia práce ako sociológia pracujúcich. Vzhľadom k tomu, že sociológia práce začala hľadať faktory vysvetľujúce pracovné správanie mimo pracovnú sféru, môžeme povedať, že postupne zaniká jej špeci¬fický charakter. Sociológia práce totiž musí brať do úvahy aj široký sociálny kontext a študovať i mnohé príbuzné oblasti, ako napr. sociálnu stratifikáciu či životný štýl rodiny robotníka, vnútro-rodinné vzťahy a pod.