1. 6. Náboženské hodnoty a sociálna zmena
Aj náboženské hodnoty a z nich vyplývajúci etický a morálny imperatív vplýva na aktérov sociálnych zmien a tak sa stáva faktorom spoločenských zmien a progresu.
Spôsob, ktorým náboženské hodnoty môžu ovplyvňovať sociálnu zmenu, popísal ako prvý napríklad Max Weber v diele Protestantská etika a duch kapitalizmu (1905) (téma 13).
Vysvetľuje v ňom proces vzniku moderného kapitalizmu, ktorý v jeho poňatí úzko súvisí s kalvinistickou morálkou, ktorá podporuje podnikateľského ducha. Weber však varuje pred deterministickým myslením. Ani tu totiž niektoré hodnoty nemožno považovať za jediný faktor sociálnych zmien.
Weber - Protestantstvo priaznivo ovplyvnilo vznik kapitalizmu
Náboženstvo podporilo ducha kapitalizmu. Weberova téza znie: Protestantská etika podporila rozvoj ducha kapitalizmu, a tak nepriamo i rozvoj samotného kapitalizmu. Koncept protestantskej etiky taktiež zdôvodňuje, prečo je v 19. storočí výrazne vyšší podiel protestantov na podnikateľských aktivitách než u ostatnej populácie či už je to v Nemecku, Anglicku či USA.
Myšlienky protestantizmu, ktoré sa rozširovali na Západe, predovšetkým v severnej Európe v priebehu 17 a 18 stor. sa pričinili o dynamickejší rozvoj podnikateľských aktivít.
Táto skutočnosť vychádza zo samotného učenia kresťanských náboženstiev. Spása je považovaná za Boží dar, ktorý si človek má privlastniť, alebo prijať tým spôsobom, že má podiel na budovaní božieho kráľovstva tým spôsobom, že to čo koná chápe ako službu blížnemu, ako prejav kresťanskej lásky a kresťanskej pomoci. Podľa Webera sú hlavnými hodnotami protestantskej morálky sú práca, askéza a štúdium.
Duch kapitalizmu je spôsob myslenia, ktorý vedie jedinca k tomu, aby sa snažil maximalizovať svoje zisky racionálnym využívaním výrobných prostriedkov. Charakteristickými hodnotami tohto snaženia sú práca a šetrnosť, alebo šporovlivosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat