Marx vysvetľuje sociálnu zmenu ekonomickými premenami

Marx vysvetľuje sociálnu zmenu ekonomickými premenami
Príčinou sociálnych premien sú v Marxovom chápaní ekonomické zmeny. Sekularizáciu náboženstva a nástup individualizmu vysvetľuje Marx prechodom od spoločnosti feudálnej ku kapitalistickej. Pre kapitalizmus je charakteristické súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Tento prechod od jedného spôsobu výroby ku druhému rovnako umožňuje vysvetliť, vznik novej formy sociálnej hierarchie (spoločenských tried) a nahradenie absolutizmu „buržoáznou demokraciou".
Ak Marx analyzuje zmeny v spoločnosti, zaoberá sa predovšetkým štrukturálnymi premenami, ktoré odprevádzajú prechod od jedného spôsobu výroby k dru¬hému. Menej ho už zaujímajú zmeny, ktoré ovplyvňujú spoločnosť, bez toho aby menili organizáciu ekonomiky. V tomto zmysle patrí Marx medzi mysliteľov sociálnej reprodukcie.

Ekonomika a sociálna sféra
sú v skutočnosti vzájomne prepojené
Kritika Marxovej „základne" a „nadstavby" Marxovo delenie spoločnosti na základňu a nadstavbu je v skutočnosti omnoho menej zreteľné, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Tieto dve skutočnosti nie sú totiž v bežnej praxi evidentne oddelené.
Platí aj opačný vplyv kultúra posúva ekonomický rast aj spoločenskú zmenu.
Napríklad. To, aké stroje budú podniky používať, ako aj ich organizácia práce totiž závisia na tom, akými znalosťami disponujú, a eventuálne tiež na tom, aké hodnoty vyzná¬vajú. Znalosti, rovnako ako hodnoty však spadajú do sféry nadstavby. Je to úroveň vedy, poznania, školy a kultúry. A tak vlastne nastáva opačný proces. Nie ekonomické faktory priamo ovplyvňujú spoločenský vývoj a zmenu, ale naopak. Posun spoločenského vedomia, úroveň vzdelania, poznania a kultúry posúva vpred ekonomiku aj spoločenské zmeny. Najprv je kultúrny posun až tak je rozvoj výroby.
Ak chápeme výrobné sily ako prostriedok produkcie bohatstva, potom by sme mali vziať do úvahy i vedecké poznanie, všeobecné hodnoty a vieru - tie totiž umož¬ňujú rozvoj výrobných síl. Ak by sme sa chceli držať teórie základne a nadstavby, museli by sme do základne zahrnúť podstatnú časť spolo¬čenského konania, čo je potretím Marxovho delenia.