Vytvorili sa dve základné koncepcie o sociálnej nerovnosti a stratifikácie:
Funkcionalizmus
Predstaviteľ bol E. Durkheim. Každá spoločnosť označuje niektoré činnosti za vyššie a iné za nižšie. Ľudia robia s rôznymi schopnosťami činnosti. Pre efektívne fungovanie spoločnosti musia najlepší ľudia vykonávať tie najdôležitejšie funkcie. Podľa tejto teórie je sociálna stratifikácia funkčná. Toto ľudí motivuje k vyššiemu výkonu.
Konfliktualizmus
Predstaviteľ K. Marx. Sociálnu stratifikáciu pokladajú za výsledok konfliktov, tých sociálnych skupín, ktoré majú rôzne záujmy.
Existujú dve vrstvy, podľa toho aký majú vzťah k výrobným prostriedkom:
- vlastníci,
- nevlastníci – vykorisťovaní (pracujú pre vlastníkov).
Tieto skupiny majú protichodné záujmy, preto proti sebe bojujú. Po uskutočnení socializácie vznikne beztriednosť.
Sociálna stratifikácia v západných spoločnostiach
Členia sa do základných sociálnych vrstiev:
Vyššia trieda – najmenšia čas spoločnosti, majú najväčší majetok. Delia sa na:
- zbohatlíkov,
- rodiny s tradičným statusom bohatých rodín.
Majú blízko k mocenským prostriedkom a ľahší prístup k vedúcim pozíciám.
Stredná trieda – pracujúci ľudia v rôznych typoch zamestnania. Členia sa na:
- starú strednú triedu – malý a stredný podnikatelia,
- vyššiu strednú triedu - experti v riadiacich funkciách,
- nižšia stredná trieda – učitelia, nižšie postavený úradníci, zdravotné sestry, . . .
Robotnícka trieda – manuálny pracovníci, ktorí sa členia na:
- vyššiu robotnícku triedu (robotnícka aristokracia) – kvalifikovaný robotníci,
- nižšia robotnícka trieda – nekvalifikovaný robotníci.
Underclass – homeless, nezamestnaní, . . .
Žádné komentáře:
Okomentovat