Kríza odborov a strata legitimity kolektívnej akcie
Odborové hnutie prechádza hlbokou krízou vo všetkých krajinách OECD. Ako uvádzajú francúzski autori Montousse a Renouard, ukazuje sa, že francúzske odborové hnutie, ktoré sa zdá akoby tradične najmenej rozvinuté je ňou zasiahnuté ešte radikálnejšie. Ak chceme analyzovať príčiny tejto krízy, je nutné študovať nie len dôvody angažovanosti pracujúcich v odborovom hnutí, ale tiež všeobecné dôvody, ktoré vedú ľudí k akejkoľvek kolektívnej akcii.
Kríza odborov stojí na kríze kolektívnej akcie.
Pre tuto analýzu sme ako teoretické východisko zvolili dielo amerického sociológa Mancura Ofsona, autora knihy The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of Groups.
Logika kolektívnej akcie... Teorie Mancura Olsona vychádza z metodologického individualizmu. Teda z paradigmy, ktorá chápe jedinca ako racionálne konajúcu bytosť, ktorá sa snaží maximalizovať svoje zisky a minimalizovať náklady. Mancur Olson poukazuje na nasledujúci paradox.
Stratégia čierneho pasažiera. Z výsledkov kolek¬tívnej akcie (zvýšenia platu, zlepšenia pracovných podmienok...) majú prospech všetci, či už sa jej zúčastnili, či ne. A pretože účasť na kolektívnej akcii niečo stojí (napr. čas či príjem v prípade štrajku), uvažujú jedinci celkom racionálne o tom, či do akcie investujú svoje prostriedky alebo či uplatnia stratégiu „čierneho pasažiera", tj. akcie sa nezúčastnia, ale budú dúfať, že budú mať podiel na prípadnom zisku, že ovocie danej aktivity bude aj pre nich prínosom. Ak sa rozhodnú pre túto stratégiu všetci jedinci, prestáva byť možné hovoriť o kolektívnej akcii a odbory zanikajú.
Žádné komentáře:
Okomentovat