Práca a vzdelanie

Práca a vzdelanie
Status vyplývajúci z povolania a sociálny status. V stavovskej spoločnosti, kde sú definované pevné spoločenské triedy, závisí sociálny status a zamestnanie človeka na príslušnosti k spoločenskej vrstve. Napríklad šľachtic má zaistenú sociálnu pozíciu, ktorá mu otvára možnosť vykonávať určité povolania (napr. povolanie armádneho dôstojníka).
V moderných spoločnostiach to zas býva naopak. Povolanie do veľkej miery definuje status. Ich vzájomná previazanosť je jednou z príčin reprodukcie sociálnej štruktúry.
Sociálny status je determinovaný typom vykonávanej práce
Práca zatrieďuje človeka. Základnou jednotkou (nomenklatúra) socioprofesných kategórií je typ zamestnania, a jeho základnými kritériami je status zamestnania (poberanie, alebo naopak nepoberanie pravidelnej mzdy), úroveň vyžadovanej kvalifikácie a typ práce (ma¬nuálna či nemanuálna). Na základe charakteru zamestnania je tak definovaná hierarchia sociálnych kategórií. Charakter zamestnania napomáha klasifikácii človeka do istej sociálnej kategórie, či bude patriť medzi robotníkov v zamestnaneckých opozíciách, alebo bude samostatne činnou osobou, alebo bude patriť medzi podnikateľov, medzi manažérov a pod.
Na statuse závisí aj životný štýl. Správanie je determinované mnohými socioekonomickými premennými a tým na povolaní je priamo závislý tiež životný štýl. Dôkazom sú mnohé výskumy zamerané na záľuby a správanie sa ľudových vrstiev.
Obsah a forma práce definuje spoločenský status. Status zamestnania, ktorý ovplyvňuje sociálny status jedinca, záleží i na obsahu práce. Určité typy práce sú spájané s lepšími či horšími pracovnými podmienkami, s určitou kvalifikáciou a väčšou či menšou prestížou. Status zamestnania teda poukazuje na konkrétny obsah práce, ktorý pôsobí na sociálny status jedinca.