Sociálne triedy strácajú svoj význam. Robotnícke hnutie postupne stratilo svoju úlohu významného tvorcu sociálnej dynamiky. Mnohí vedci vnímajú tuto stratu vplyvu ako dôsledok prechodu od priemyslovej spoločnosti k postindustriálnej, v ktorej už nie sú predmetom sociálnych konfliktov výrobné prostriedky a v ktorej sa nedajú konflikty chápať ako boj tried. Napríklad boj za ochranu životného prostredia prebieha naprieč spektrom všetkých spoločenských tried. Nejde teda o konflikt tried ale o boj o snahu za istú spoločenskú zmenu zmýšľania a kultúry.
Viac pozornosti sociálnym hnutiam.
Pretože je však pravdou, že väčšina sociálnych zmien sa nedeje vplyvom zmeny ekonomických faktorov a preto sa nedotýka ani spoločenských tried ako celkov, súčasná sociológia venuje svoj pohľad menším celkom, ktorými sú sociálne hnutia. V súčasnosti viac prevažuje analýza sociálnych hnutí.
Sociálne hnutia. Sociálne hnutia sú jednou zo sociálnych skupín súčasnosti a typickým prvkom charakterizujúcim postindustriálnu spoločnosť.
Termín sociálne hnutia používame, ak odkazujeme na organizácie mobilizujúce jednotlivcov s cieľom presadiť záujmy alebo myšlienky, ktoré nie sú nutne spojené s výrobou. Ako príklad hnutí môžu slúžiť ekologické, feministické či náboženské organizácie alebo združenia spotrebiteľov.
Vedľa týchto tradičných sociálnych hnutí vznikajú v poslednej dobe tzv. nové sociálne hnutia, vytvárané ako monotematické organizácie alebo spoločenstvá, ktoré sa snažia presadiť jednu konkrétnu požiadavku a zanikajú v okamžiku, keď je konflikt vyriešený. Patria sem aktivity usilujúce o nejakú zmenu v rámci lokálnych spoločenských záujmov – záchrana nejakej rezervácie, nejakej krajinnej oblasti, kultúrnej pamiatky a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat