Nutnosť kombinácie prvkov sociálnej politiky

Nutnosť kombinácie prvkov sociálnej politiky.
Toto rozdelenie je iba vytýčenie niektorých spoločných znakov. Prax je taká, že málokde existujú v nejakej krajine v čistej podobe ako vyhranený jeden štýl politiky. Aj krajiny ktoré sa uvádzajú ako model, viac menej inklinujú k jednému z týchto štýlov prevahou istých znakov.
Reálna sociálna politika vo všetkých krajinách je najčastejšie kombináciou všetkých troch štýlov či typov sociálnej politiky. Príčiny sú predovšetkým v heterogénnom charaktere sociálnej politiky. Rozdielnosť sociálnych opatrení štáty si vyžaduje rôznu mieru jeho aktívneho prístupu ako aj spoluúčasť ďalších subjektov sociálnej politiky.
Zaiste štát má inú politiku pre mladé rodiny, ako pre dôchodcov či hendikepovaných ľudí, preto aj rôznou mierou a metódou pristupuje k napĺňaniu niektorých konkrétnych programov v oblasti sociálnej politiky. Odlišnosť jednotlivých modelov sociálnej politiky vyrastá z miery sociálneho správania sa štátu a jeho ochoty či pripravenosti riešiť otázku, ktorá sa v spoločnosti ukazuje ako problematická, či nová.
Nutnosť kombinácie rôznych modelov politiky je aj ten, že sociálna politika je živý systém, ktorý sa mení podľa stavu ekonomiky, podľa demografických čísel, podľa okamžitého stavu v spoločnosti a pod. Typy sociálnej politiky musíme chápať ako isté vodítka a vzory, ktoré hovoria ako treba riešiť konkrétnu oblasť sociálnej politiky v štáte.
Práve toto platí aj pre model sociálnej politiky na Slovensku. Ostáva akoby kombináciou bývalého socialistického systému sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo výsostnou doménou štátu a malo byť, alebo bolo sociálne rovné a závislé na plnej redistribúcii zo strany štátu a pokusom reformovať tento systém z dôvodov ekonomicko-demografickej náročnosti priameho systému sociálnych istôt hradených štátom na diverzifikovaný model sociálnej politiky istenej neštátnymi organizáciami ako sú sociálne poisťovne, dôchodkové fondy, sociálne ústavy, súkromné spoločnosti, Cirkev a pod.