Rodinu delíme (myšlienkovo na):
- pôvodná: to je rodina, v ktorej sme dostali život – narodili sme sa do nej, patrí do nej môj otec, mama, súrodenci,
- reprodukčná – ak už máme založenú vlastnú rodinu – to je reprodukčná rodina, máte svojho manžela/manželku, máme deti...,
Pochopiteľne, že môžete byť členom aj pôvodnej rodiny a aj reprodukčnej rodiny. Toto delenie je naozaj iba myšlienkové a označuje proces, na základe ktorého človek ktorý dostal niečo v rodine, to niečo odovzdáva ďalej vo svojej rodine : život, výchovu, vzdelanie, vieru, sociálne normy, zvyky, obyčaje, atď.
Asi od 19. storočia – kedy prvé štáty zaviedli možnosť rozvodu – stabilita rodiny od tejto doby neustále klesá. Je to ďalšia schizofrénia dnešnej doby.
Rodina je vždy viac a viac krehká a stabilita rodiny klesá. Aj napriek tomu, že o tých veciach vieme, tak aj tak ich robíme.
Na to sa netreba pozerať iba v kontexte tejto doby, ale aj v kontexte prvého hriechu. Tým, že Adam a Eva odmietli Božiu vôľu a tým, že sa naša vôľa stala náchylnou zlému, tak takto reagujeme. Ale okrem vôle máme aj rozum, ktorými by sme niektoré veci mali usmerňovať.
Delenie rodiny na 4 časti/kategórie:
1. funkčná – rodina, ktorá plní všetky svoje povinnosti na dobrej úrovni, teda jej povinnosti: biologicko-reprodukčná, socializačná, náboženská,
2. problémová – je charakteristická tým, že v niektorých funkciách sa vyskytujú problémy, ale tie problémy vážne neohrozujú ani rodinu, ani deti,
3. disfunkčná – to je taká, v ktorej sú poruchy vo všetkých funkciách rodiny a už bezprostredne ohrozujú rodinu a dieťa, takáto rodina si vyžaduje starostlivosť napr. soc. pracovníka, alebo okolia,
4. afunkčná – je to nefunkčná rodina, teda tie poruchy v plnení funkcií rodiny sú také veľké, že dieťa je v ohrození a rodina nemá schopnosť obnoviť ich funkcie a dieťa musí byť umiestnené buď v náhradnej rodine alebo inej podobnej starostlivosti, to znamená, že to dieťa musí ísť z rodiny preč.
Žádné komentáře:
Okomentovat